4. Nie práve triezvy spolubývajúci
Existuje niekoľko druhov spolubývajúcich, na ktorých sa už teraz varí voda v pekle. Tí, ktorí si po sebe neumyjú riad, ako je rok dlhý, a potom sa čudujú, že sa vám pod kuchynským stolom usídlila kolónia agresívnych mravcov. Tí, ktorí počúvajú hudbu, ktorá je doslova zvukovým synonymom mučenia malých jahniatok, a nevedia o existencii slúchadiel. Alebo tí, čo skrátka neplatia nájom.
Tento je v porovnaní s nimi vlastne celkom fajn, ale to nič nemení na skutočnosti, že by si ho v tej chvíli najradšej zabil. To, že sa domov vráti ožratý až nadránom, by si predýchal, veď ťa do toho nič. Ale to, že cestou do izby ogrcá koberec, prevráti sušiak aj s bielizňou, potkne sa o vlastné nohy a spolu s dverami ešte v zárubni sa ti vykotí do izby… tam už aj tvoja tolerancia pokrivkáva.
5. Tvoje vlastné telo
Prečo sa toto deje?! Jasné, vedci hovoria, že telo má určitý rytmus – vie, kedy máš jesť, kedy máš piť, kedy vstávať… Ale prečo sa ho drží len vtedy, keď nemusíš ísť do práce?!
Od pondelka do piatka sa budíš na budík zbitý ako pes, radšej by si skočil z okna, ako sa postavil a išiel si umyť zuby, a celé doobedie nemyslíš na nič iné ako na spánok. A teraz? Teraz, keď môžeš spať?! Tak teraz si hore, prosím pekne, lebo prečo by si nebol.
6. Domáci miláčik
„A kto ho bude venčiť?“ pýtali sa vaši, keď si prišiel s myšlienkou obohatiť svoj život o chlpy v polievke a tiché prdy pod nosom. „No kto by ho venčil? Predsa ja,“ odpovedal si, akoby to bolo zjavné, a rodičia ťa zobrali za slovo. A teraz to tu máš. Konečne voľno, konečne šanca zabojovať so spánkovým deficitom a ty ideš robiť čo? Prechádzať sa po vonku so psom a čakať na bobek. Mať zvieratko je krásne, že?
