Ktorými vecami si jednoznačne pohneváš každého, kto pracuje v oblasti gastronómie?

1. Zákazníci, ktorí si neuvedomujú, že čašníčka nesie taniere rovno z ohrievača tanierov, a preto šialene pália. A oni, namiesto toho, aby si uvoľnili miesto na stole medzi cigaretami, zapaľovačmi a mobilmi, aby mohla tie taniere položiť, píšu statusy o jedle, ktoré ešte ani nemajú.

2. Zákazníci, ktorí si mýlia reštauráciu so škôlkou a naivne si myslia, že je v poriadku, keď deti lietajú od stolu k stolu, vrieskajú a otravujú ostatných hostí. Áno, deti sú deti a do určitej miery je to akceptovateľné, ale všetko má svoje hranice. A sami sa tej slušnosti určite nenaučia.

3. Ten jeden človek, ktorý má pocit, že čašníčka má more času a dokonale zmapované jeho gurmánske preferencie, chuťové poháriky a intolerancie či alergie. A preto namiesto normálnej objednávky povie len: „Prekvapte ma.“ Nakoniec sa z neho vykľuje vegán s intoleranciou na pšenicu, no samozrejme, až potom, čo má jedlo na stole.

4. Jedno slovo – táborníci. To sú tí, ktorí táboria pri stole ešte dobrý čas potom, čo zaplatia. Je v poriadku zaplatiť a dopiť pitie, no nie je v poriadku sedieť pri stole ešte ďalšie dve hodiny na sucho, keď je totálne plno a normálne platiaci zákazníci si nemajú kam sadnúť.

5. Ľudia, ktorí si objednajú pizzu či burger so všetkými možnými dodatočnými ingredienciami a potom nadávajú, že polovicu z toho neľúbia.

6. Alebo tí, ktorí sú nemilo prekvapení z toho, že dodatočné ingrediencie sú za príplatok. Vieš, ono tie olivy nerastú na strome (no, vlastne rastú, ale chápeme sa, nie?) a reštaurácia za ne taktiež musela zaplatiť. Tak nečakaj, že ti ich dajú zadarmo.

7. Zákazníci, ktorí sa začnú sťažovať na kvalitu alebo chuť jedla. Ale, samozrejme, až potom, čo ho celé spráskali, aby nemuseli platiť plnú sumu. Ak sa ti na jedle niečo nezdá, povedz to rovno a reštaurácia sa to určite pokúsi nejako rozumne vyriešiť, ale nebuď kretén a nechci jesť „nekvalitné“ jedlo zadarmo.

8. Pískať na čašníčku, tlieskať alebo ju rovno schmatnúť za ruku je vrcholne neslušné. Je to človek, nie pes, tak sa k nej tak láskavo aj správaj. (Samozrejme, bavíme sa o normálnych čašníčkach, nie o tých, ktoré sú už polhodinu vyvalené na bare, s pohľadom upreným do mobilu ignorujú okolie, a aj teba, ktorý máš prázdny pohár a možno by si už aj rád zaplatil.)

9. Zákazník, ktorý pchá čašníčke jedálny lístok do ruky hneď po tom, ako si objedná. Vidíš tých ostatných ľudí pri tvojom stole? A vidíš aj to, že by si možno chceli objednať tiež, ale čašníčka to nemá ako zapísať, lebo sa musí pasovať s tvojím jedálnym lístkom? Vidíš to? Tak nebuď kus chuja a počkaj. Trpezlivosť ruže (alebo minimálne nenasr*né čašníčky) prináša.

10. Dospelí, ktorí si objednávajú detské menu, len aby ušetrili. Áno, sú ľudia, ktorí naozaj jedia málo a platiť za normálnu porciu, ktorú aj tak nezvládnu zjesť, im je zbytočné. Ale objednať si detské menu len preto, že si žgrloš a tri eurá navyše by ťa už mohli zruinovať, a potom nadávať, aká malá je tá porcia, je vážne úbohé…

11. Zákazníci, ktorí sa ani nepozdravia a rovno začnú štekať objednávku. Možno platí staré známe „náš zákazník, náš pán“, no na slušné spôsoby by sa nemalo zabúdať.

12. Tí škodoradostní idioti, ktorí majú potrebu upozorniť na to, že sa rozbil tanier alebo pohár, arogantným potleskom. Wow. Si fakt macher.

13. Zákazníci, ktorí si myslia, že sú pupok sveta a celá naša galaxia aj všetky priľahlé sa točia okolo nich. Argumentujú tým, že poznajú majiteľa. Zlatíčko, dnes už aj inteligentnejší pavián vie používať Google a zistiť si, kto to tu vlastní. Takže nie, nie si taká privilegovaná, ako si myslíš.

14. Tí, ktorí prídu desať minút pred záverečkou a objednajú si štvorchodové menu. Je to povolené? Áno. Ale aj tak to nerob.

15. „Bývalí zamestnanci reštaurácií“, ktorí popapali všetku múdrosť sveta a majú neustálu potrebu ťa v niečom napomínať.

Pitie sa má nalievať z druhej strany, nie z tejto – áno, ale z druhej strany máš vyloženú nohu, aby sa ti vajcia nelepili o stehno, a ja fakt nie som Saxana. Vlasy by ste mali mať zopnuté v drdole, aby nám nepopadali do jedla – to síce dáva zmysel, ale keďže mám husté vlasy, praskla na mne gumička a je čas obeda, takže nemám časť ísť ani na záchod, nieto ešte zháňať novú gumičku.

16. Ľudia, ktorí predstierajú, že majú na niečo alergiu, aj keď to vlastne len nechcú. Čašníci nehryzú. Môžeš im povedať, že to proste nechceš a nie tam predvádzať silený herecký výkon na úrovni Rodinných prípadov.

17. Tí, ktorí nenechávajú tringelt za jedlo, ktoré si berú so sebou.

18. A na záver tí, ktorí nenechávajú tringelty vôbec. Nechať tringelt nie je povinnosť, ale pokiaľ bolo jedlo v poriadku a prístup personálu taktiež dobrý, tak je slušné to nejako oceniť.