Práca veterinára je plná nečakaných situácií, ktoré sú niekedy stresujúce, inokedy dojímavé, no často aj poriadne bizarné. Každý deň sa stretávajú s najrôznejšími zvieratami a ich majiteľmi, pričom niektoré prípady by si zaslúžili vlastný filmový scenár. Presne o také sa podelili veterinári na sociálnej sieti Facebook. Poďme si spoločne prečítať ich úsmevné (alebo menej úsmevné) príhody.
1. Do ordinácie prišla žena s fotografiou svojho psa a spýtala sa, či sme ho náhodou nevideli. Po krátkej debate sme zistili, že jej pes zomrel už pred nejakým časom a ona odvtedy hľadá jeho reinkarnovanú verziu.
2. Staršia pani prišla celá vystrašená, že jej pes nedýcha. Keď sme odkryli deku, v ktorej bol zabalený, našli sme hračkárskeho psa na baterky. Bolo nám jej ľúto, a tak sme vzali „pacienta“ do ordinácie, vymenili mu baterky a psík opäť ožil. Pani sa odvtedy vrátila ešte dvakrát s rovnakým problémom a my sme zakaždým nepozorovane vymenili baterky. Nie je to bežná veterinárna prax, ale jej šťastný úsmev za pár tužkových bateriek rozhodne stojí.
3. Pri uspávaní mačky mal jej majiteľ jediné želanie – aby jej pri tom niekto prečítal konkrétny verš z Biblie. Chceli sme mu vyhovieť, a tak kolega prebehol cez cestu do knižnice, požičal si Bibliu a našiel daný verš. Pred samotným zákrokom ho nahlas prečítal, aby splnil posledné prianie majiteľa.
4. Do ordinácie vtrhla arogantná žena s požiadavkou uspať svojho sedemročného zlatého retrívera. Dôvod? Tvrdila, že má na neho alergiu a občas kýcha. Pri odchode nám ešte prikázala, aby sme ignorovali jej manžela, ak by sa náhodou prišiel pýtať na strateného psa. Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Našťastie, krásny retríver skončil v útulku a ja na túto „klientku“ dodnes spomínam s poriadnou dávkou znechutenia.
5. Jeden muž si po kastrácii svojho psa želal vziať domov jeho semenníky. Plánoval ich uložiť do pohára na poličku a keď si raz jeho dcéra privedie domov frajera, chcel mu ich ukázať so slovami, že patrili jej bývalému, ktorý sa k nej nesprával pekne.
6. Klientka priniesla kocúra na kastráciu, no pred zákrokom mala nezvyčajnú požiadavku – chcela, aby sme ho na chvíľu umiestnili do koterca s mačkami, aby si „naposledy užil“.
7. Pani prišla s mačkou na kontrolu, pretože sa jej zdala nejaká pribratá. Ukázalo sa, že nebola tučná, ale tehotná. Majiteľka nám odmietala veriť, pretože mačka vraj nikdy nebola vonku a jediný kocúr, s ktorým sa kedy stretla, bol jej vlastný brat. Trvalo nám hodnú chvíľu presvedčiť ju, že mačky majú iné morálne zásady ako ľudia.
8. Po vyšetrení morčaťa som jeho majiteľke vysvetlil diagnózu a možnosti liečby. „Moment, prosím,“ povedala, vytiahla telefón a zavolala svojmu tlmočníkovi zvieracej reči, aby sa opýtala, ktorá liečba sa jej morčaťu pozdáva najviac.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane