Vo veku 88 rokov zomrel pápež František, oznámil to kardinál Kevin Ferrell. Mnohí verili, že po tom, ako bol František prepustený z nemocnice po 38 dňovej hospitalizácii, sa jeho stav skutočne zlepšil. Žiaľ, hlava katolíckej cirkvi sa z ťažkého zápalu pľúc už nedokázala zotaviť.
Pápež František bol skutočne zaujímavou osobnosťou a svoje povinnosti si plnil veľmi aktívne aj napriek vážnym zdravotným problémom, ktoré ho celý život sprevádzali. Na verejnosti naposledy vystúpil len niekoľko hodín pred smrťou.
Nezvyčajný pôvod
Jorge Mario Bergoglio sa narodil v roku 1936 v argentínskom Buenos Aires. Vďaka tomuto miestu narodenia si pripísal viaceré prvenstvá. Bol prvým pápežom z amerického svetadiela, prvým pápežom z južnej pologule a prvým pápežom, ktorý sa narodil alebo vyrastal mimo Európy od čias Gregora III. z 8. storočia (narodil sa v Sýrii).
Argentínčan v mladosti vystriedal mnohé povolania, bol vyhadzovačom v klube, upratovačom a pracoval aj v potravinárskom laboratóriu. Vysvätený za kňaza bol v roku 1969. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998 a pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za kardinála 21. februára 2001.
Bergoglio do najvyššej funkcie v katolíckej cirkvi nastúpil 28. februára 2013. Zaujímavosťou je, že išlo o jedno z najkratších konkláve v histórii cirkvi.
Pápežské meno František si vybral na počesť Františka z Assisi. Pápež František vynikal svojím menej formálny vystupovaním, poukazovaním na potrebu pomáhať ľuďom v núdzi a odsudzoval konzumný spôsob života. Opakovane vyzýval na solidaritu s utečencami.
Typická pre neho bola aj istá ústretovosť voči LGBT osobám. Zasadzoval sa za dekriminalizáciu homosexuality vo svete. František tiež prišiel s tým, že páry rovnakého pohlavia je možné požehnať, avšak len ako individuálne osoby, nie ich zväzok.
Dlhodobé zdravotné komplikácie
Hlava katolíckej cirkvi v posledných rokoch bojovala s mnohými vážnymi zdravotnými komplikáciami. Choroby a iné problémy pápežovi Františkovi opakovane znemožňovali vykonávať povinnosti. Pápež musel zrušiť viaceré cesty a jeho prejavy k významným sviatkom a iným udalostiam čítal niekto z jeho asistentov či vysokých cirkevných predstaviteľov.
V roku 2022 Františkovi operovali koleno. V marci 2023 ho hospitalizovali kvôli infekcii dýchacích ciest a v júni toho istého roka podstúpil operáciu v súvislosti s brušnou prietržou. Mal aj problémy s kĺbmi a istý čas sa pohyboval na invalidnom vozíku. Bergogliovi už v mladosti odstránili časť pľúc, čiže respiračné ochorenia ho vždy oslabovali viac ako človeka, ktorý takýto zákrok nemal za sebou.
Napriek častým pobytom v nemocnici pápež František odmietol nasledovať kroky svojho predchodcu Benedikta XVI. a funkcie sa nevzdal.
Vo februári 2025 musel František opäť do nemocnice. Tentoraz kvôli obojstrannému zápalu pľúc, ktorý sa u neho naplno prejavil krátko po stretnutí so slovenským premiérom Ficom. Zdravotný stav pápeža sa zhoršil a v rímskej nemocnici Gemelli strávil niekoľko dní. V súkromí údajne vyhlásil, že „tento raz to možno nezvládne“.
Poslednýkrát na verejnosti
Len niekoľko hodín pred svojou smrťou pápež v nedeľu udelil požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu). Vyzval v ňom na mier na Blízkom východe, na Ukrajine či vo viacerých afrických štátoch a takisto varoval pred rastúcou vlnou antisemitizmu. František však vynechal nedeľnú omšu, ktorú namiesto neho na Námestí svätého Petra odslúžil kardinál Angelo Comastri pred tisíckami veriacich.
Pápežovo veľkonočné posolstvo, ktoré si na mieste vypočulo asi 35-tisíc ľudí, predniesol jeho spolupracovník. „Mier nemôže existovať bez slobody náboženského vyznania, slobody myslenia, slobody prejavu a rešpektovania názorov iných,“ znela dôležitá myšlienka z posolstva.
Vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav vôbec nebolo jasné, či sa pápež týchto slávností zúčastní. Ako sa ukázalo, veriacim počas svojho posledného verejného vystúpenia odovzdal všetky svoje zostávajúce zvyšky síl.
