Pápež František v piatok priletel do Budapešti, kde absolvuje trojdňovú návštevu Maďarska. Katolícka hlava má na pláne stretnutie s prezidentkou Katalin Novákovou a premiérom Viktorom Orbánom i prejav k maďarským predstaviteľom a diplomatom. Tiež ho počas návštevy čaká stretnutie s ukrajinskými utečencami a v nedeľu vystúpi pred akademickými a kultúrnymi osobnosťami na Katolíckej univerzite v Budapešti.
Maďarskí predstavitelia tvrdia, že Františkova púť je navrhnutá predovšetkým preto, aby umožnila pápežovi slúžiť katolíckej komunite v krajine a povzbudila jej členov vo viere. Avšak pre vojnu na Ukrajine i maďarský spor s Európskou úniou pre záležitosti právneho štátu či práv LGBTQ+ komunity budú mať pápežove slová a činy v srdci Európy silný politický podtón, konštatuje agentúra AP.
Hovorca Vatikánu Matteo Bruni sa vyjadril, že pápež využije svoj čas v strednej Európe na to, aby sa pozrel na budúcnosť kontinentu. „Je ťažké nemyslieť na Európsku úniu a celú Európu,“ povedal Bruni o ceste. Ako tiež poznamenal, „vášeň“ pre Európu sa v priebehu rokov možno vytratila a cieľom Františka je oživiť „Európu národov s vlastnou históriou a zodpovednosťou v oddanosti globálnemu mieru“.
Pre 86-ročného pápeža bude cesta do Maďarska aj testom jeho zdravia po tom, ako minulý mesiac strávil štyri dni v nemocnici so zápalom priedušiek. Maďarskí predstavitelia dúfali, že pápež bude cestovať po krajine, ale Vatikán sa napokon rozhodol koncentrovať jeho návštevu na Budapešť, kde bol na niekoľko hodín aj v roku 2021 na ukončení cirkevného kongresu.
Pri príležitosti Františkovej návštevy sa maďarská prezidentka rozhodla znížiť trest niekoľkých členov krajne pravicovej skupiny odsúdených za politické činy terorizmu. Nováková vo vyhlásení uviedla, že pápežova návšteva „je pre hlavu štátu mimoriadnou príležitosťou uplatniť svoju právomoc odpustiť“. Odkázala priamo na spomenutých členov radikálneho hnutia Hunnia, ktoré zastáva protieurópske, iredentistické názory a bolo spájané s útokmi molotovovými kokteilmi na domy predstaviteľov socialistickej vlády v rokoch 2007 až 2009.
