Koľko si potom zarábal ako vodič autobusu? O koľko sa ti zvýšil príjem a dokázal si už aj pravidelne šetriť?
Zárobok bol veľmi variabilný podľa toho, aké zmeny som robil, koľko ľudí som odviezol alebo aké som mal tringelty. Mohol som si však nadrobiť oveľa viac hodín a na hodinu som zarábal približne dvakrát toľko.
Bola to práca, ktorá ma bavila, a potom sa to ukazovalo aj na tringeltoch. Pribudla mi však zodpovednosť za autobus či van a pasažierov.
Keď porovnáš kanadský plat s miestnymi cenami, žil si tam lepšie než na Slovensku, alebo si iba pracoval za vyššie číslo na výplatnej páske?
Určite sa mi žilo lepšie v Kanade než teraz na Slovensku. Keď som v Exceli na konci mesiaca videl, čo mi zostalo na účte v porovnaní so Slovenskom, Kanada mi vychádzala oveľa lepšie. Dosť však záleží na výplate. V pizzerii som si nemohol takto vyskakovať.
Ako sa líšil prístup zamestnávateľov od toho, čo poznáš zo Slovenska? Čo sa týka pracovného času, nadčasov, voľna či správania šéfov?
Prístup zamestnávateľov bol veľmi individuálny. V mojom prípade boli vedúci vždy super. Šéfovi neprekážalo, keď sme sa počas mojej pracovnej doby na hodinu zakecali v kancelárii, ak som nemal nič na práci. Keď som pomohol ja im, pomohli oni mne.
Niektorí nechcú veľmi púšťať ľudí do nadčasov, pretože by ich museli zaplatiť 1,5-násobnou sadzbou. U nás s tým nebol problém, ak bolo dosť roboty, napríklad pri chorých šoféroch alebo veľkom počte súkromných jázd.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneVoľno som mal stopercentne schválené, ak som ho nahlásil aspoň mesiac dopredu. Prípadne aj neskôr, ak sa našla náhrada.
Čím ťa Kanada prekvapila v každodennom živote? Bola nejaká bežná vec, na ktorú si si dlho nevedel zvyknúť?
Na úradoch boli pracovníčky milé. Aj keď som prišiel s tým, že mám v dokumentoch zlú adresu, pani ma v dobrom vysmiala a povedala: „Tu adresu nikto nerieši.“
Toalety v supermarketoch boli najväčším a najpríjemnejším prekvapením.
Dlho som si zvykal na križovatky so stopkou zo všetkých štyroch smerov a možnosť odbočiť doprava na červenú, pokiaľ to nezakazuje značka. Ľudia takisto jazdia s prasknutými čelnými sklami a nemusia absolvovať pravidelnú STK.
Akí boli ľudia, ktorých si tam stretával? Sedí podľa tvojej skúsenosti predstava, že Kanaďania sú mimoriadne slušní a ochotní, alebo ťa niečo prekvapilo?
Určite áno. Kanaďania boli veľmi milí a nepamätám si, že by som mal niekde negatívnu skúsenosť. Prekvapilo ma, že jedna z prvých otázok môjho peruánskeho kolegu v pizzerii bola: „Do you like dr**s?“ O deň neskôr mi zase iná osoba ponúkla silnejšie omamné látky. Tú potom na ďalší deň odviezla sanitka.
Podarilo sa ti vytvoriť bližšie priateľstvá s miestnymi alebo si sa pohyboval skôr medzi cudzincami? Ako prijímali to, že si zo Slovenska?
V tejto oblasti je väčší problém nájsť Kanaďana než cudzinca. Často som sa však pohyboval v pracovných kruhoch, čiže medzi ľuďmi takmer všetkých národností. To, že som zo Slovenska, vnímali dobre. Mali o nás dobrú mienku a vedeli, že sme pracovití.
Ako bezpečne si sa tam cítil, najmä počas prvých týždňov bez bývania? Zažil si niečo, čo zmenilo tvoju predstavu o Kanade?
Zistil som, že minimálne Banff a Canmore sú dosť bezpečné oblasti. Keďže ide o turistickú oblasť, považovali ma skôr za nízkonákladového turistu.
Pohľad na Albertu mi zmenili jedine separatisti, teda ľudia, ktorí bojujú za to, aby Alberta vystúpila z Kanady. Je to podobné ako u nás s ľuďmi, ktorí si myslia, že vystúpiť z EÚ je dobrý nápad. V najbližšom období ich čaká referendum a som zvedavý, ako dopadne.
V čom sa ti v Kanade žilo lepšie než na Slovensku a v čom horšie? Skús to priblížiť cez konkrétne situácie.
Žilo sa mi lepšie, pretože pracovníčky na úrade hľadali spôsoby, ako mi pomôcť.
Bankový účet bol zadarmo, rovnako aj kreditná karta s cashbackom na dva roky. Vstupný bonus v banke bol 600 dolárov.
Ľudia pracujúci v službách sa často dali do nezáväzného rozhovoru. Nemocnica vyzerala veľmi vynovene a personál mal oveľa lepší prístup. Pri mojom pracovnom úraze bolo všetko prepojené a nemusel som nič robiť.
Horšie bolo, že sme sa nachádzali v turistickej oblasti, kde bolo všetko drahé. Potraviny stáli v porovnaní s Calgary asi o 20 percent viac, ubytovanie bolo takmer dvakrát také drahé. Veľa ľudí musí makať v dvoch alebo troch zamestnaniach a nezostáva im čas na život. Ďalšími nevýhodami boli 12 dní plateného voľna za rok a nedostupnosť bývania.
V čom ti Kanada po návrate najviac chýba a čo si si na Slovensku začal viac vážiť?
Chlieb z jednej remeselnej pekárne. Lepší som v živote nejedol! Bude mi chýbať aj to, že náhodne počas dňa uvidím jeleňa v strede mesta.
Keby si sa rozhodoval znova, išiel by si? Koľko peňazí by si si dnes vzal na začiatok a čo by si odkázal človeku, ktorý si myslí, že v Kanade automaticky zarobí veľké peniaze?
Určite áno. Je to skúsenosť, ktorá dá človeku strašne veľa. Zažije kus sveta, a ak nie je lenivý, vie si aj zarobiť.
Na začiatok by som si určite zobral aspoň 2 200 eur. Minimálne tých 1 500 eur je povinnosť, ale tie peniaze tam človek minie rýchlejšie, než si myslí. Hlavne v novom prostredí, kde nevie hneď vyhodnotiť najlepšie možnosti.
Človeku, ktorý si myslí, že v Kanade automaticky zarobí veľké peniaze, prajem veľa šťastia. Určite to po čase nie je nemožné, no zo začiatku je to dosť ťažké, ak sa nebavíme o povolaniach, ako je lekár.
V mojom prípade som mal obrovské šťastie a veľmi by som sa chcel poďakovať ľuďom, ktorí mi v Kanade pomohli. Bez nich by to vyzeralo diametrálne inak.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme ti všetko dobré!
