Plačeš aj pri reklamách, vadí ti neónové svetlo v čakárni a keď niekto zvýši hlas, máš chuť zaliezť pod deku? Nie si čudný. Len možno patríš medzi hypersenzitívnych ľudí – teda tých, čo majú nervový systém nastavený na „extra citlivé vnímanie sveta“. Hypersenzitivita nie je diagnóza. Nie je to ani výhovorka pre to, že nezvládaš život. Je to osobnostná črta. Zisti, či patríš medzi hypersenzitívnych ľudí.
Ako zistíš, že si hypersenzitívny človek?
- Silno prežívaš emócie – tvoje „šťastie“ je eufória a „smútok“ je tragédia. A všetko medzi tým je tiež intenzívne.
- Vnímaš detaily, ktoré iným unikajú – či už je to falošne nalepená mihalnica u predavačky alebo zmena nálady v miestnosti. Ty to vidíš ešte skôr, než si niekto niečo uvedomí.
- Preťaženie z hluku, chaosu a davov – nákupné centrum je pre teba horšie než trojdňový festival.
- Zle znášaš kritiku – aj keď je konštruktívna. Mozog si ju preloží ako „nie si dosť dobrý“ a už ideš v špirále sebadeštrukcie.
- Empatia na maxime – niekedy až taká, že trpíš za druhých. Doslova cítiš ich stres, strach alebo smútok.
Medzi ďalšie znaky patrí, že prirodzene vyhľadávaš pokoj a ticho – nie preto, že si asociálny, ale preto, že si potrebuješ „resetnúť nervový systém“. Potrebuješ viac času na rozhodovanie – aj výber tyčinky v automate je pre teba existenčná dilema. Nevieš „vypnúť“ myšlienky – tvoja myseľ je nonstop rádio so zapnutým podcastom, dokumentom aj drámou naraz. Si kreatívny a intuitívny – často máš silné vnemy, sny a nápady, ktoré iným ani nenapadnú. Cítiš sa iný (a občas vyčerpane) – svet ti pripadá príliš hlučný, rýchly a necitlivý. A ty v ňom občas pôsobíš ako mimozemšťan.
Tak čo, spoznal(a) si sa?
Ak si pri väčšine z týchto bodov kýval(a) hlavou, pravdepodobne patríš medzi hypersenzitívnych ľudí. A to je úplne v poriadku. Hypersenzitivita nie je slabosť. Je to len iný spôsob vnímania sveta – intenzívnejší, hlbší a často aj krajší. Len treba vedieť, ako si nastaviť hranice a nenosiť celý svet na vlastných pleciach.
