Vďaka prelomovým vedeckým zisteniam večná mladosť prestáva byť len predmetom sci-fi filmov. Výskumníci pozorne analyzujú súčasné demografické trendy a prichádzajú s odvážnymi prognózami o ľudskom veku. Biologické limity nášho tela sa vďaka prudkému rozvoju medicíny a lepšej životnej úrovni neustále rozpínajú.
Keď sa dnes niekto dožije stovky, rodina chystá veľkú oslavu. Jedného dňa však môže nastať situácia, keď ani tento vek nebude znamenať koniec príbehu.
Vedci skúmali, či sa hranica ľudského života posúva ďalej, a výsledky dávajú nádej na nový rekord. Výskum, o ktorom informoval portál TN Live, sa zameral na generácie narodené v minulom storočí. Práve medzi nimi by podľa autorov mohli vyrásť ľudia, ktorí prepíšu tabuľky dlhovekosti. Najsilnejší signál výskumníci našli pri ročníkoch narodených približne od roku 1910 do roku 1950.
Rekord, ktorý odoláva už takmer tri desaťročia
Meradlom extrémnej dlhovekosti zostáva Francúzka Jeanne Calmentová. Zomrela v roku 1997 vo veku 122 rokov a 164 dní. O jej rekord sa odvtedy pokúša každá ďalšia generácia najstarších ľudí, no nikto ho zatiaľ neprekonal.
Dlhé čakanie môže vyvolávať dojem, že práve tu leží neprekročiteľný strop ľudského života. Autori štúdie v časopise PLOS ONE však ponúkajú iné vysvetlenie.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneĽudia, ktorí mohli Calmentovej rekord ohroziť v posledných rokoch, sa narodili príliš skoro na to, aby naplno pocítili posun, ktorý vedci vidia pri mladších ročníkoch. Rekord tak môže stáť na mieste aj v období, keď sa vyhliadky ďalších generácií menia.
Prečo vedci sledujú ročník narodenia
David McCarthy a Po-Lin Wang pracovali s údajmi o úmrtnosti z 19 priemyselne rozvinutých krajín. Jednotlivé ročníky sledovali najmä vo veku od 50 do 100 rokov. Ich model ukázal, že zlepšovanie úmrtnosti nemusí znamenať len to, že viac ľudí dosiahne vysoký vek. Pri niektorých generáciách sa môže posúvať aj vek, v ktorom ľudia zomierajú.

Predstav si dve rôzne zmeny. V prvom prípade sa viac ľudí dožije deväťdesiatky, no najvyšší dosiahnutý vek sa veľmi nezmení. V druhom sa spolu s celou krivkou posunú ďalej aj jej najvzdialenejšie konce. Práve tento druhý jav zaujíma vedcov pri otázke, či padne historický rekord.
Podľa ich výpočtov sa pri ročníkoch narodených v prvej polovici 20. storočia môže odhadovaná hranica extrémnej dlhovekosti posunúť až o približne desať rokov. Najväčšiu pozornosť pútajú ľudia narodení v 30. a 40. rokoch. Tí totiž začnú v nasledujúcich desaťročiach dosahovať vek, pri ktorom sa môže ukázať, či model vystihol realitu.
Čo v skutočnosti znamená hranica 130 rokov
Na prvý pohľad znie číslo 130 ako sľub, ktorý sa týka miliónov ľudí. Tak ho však čítať nemôžeme. Ak model pripúšťa, že najdlhšie žijúca žena z určitého japonského ročníka môže dosiahnuť takýto vek, hovorí o výnimočnej osobe z celej populácie. Nejde o pravdepodobnosť, že sa 130 rokov dožije konkrétna žena narodená v danom roku.
Autori sami upozorňujú, že presný vek budúceho rekordéra závisí od predpokladov modelu. Pri extrémne starých ľuďoch máme navyše málo pozorovaní. Aj malá zmena v odhade úmrtnosti preto môže posunúť výsledok o niekoľko rokov. Isté nie je ani to, ako sa vyvinie zdravotná starostlivosť, životné prostredie či podmienky pre seniorov.
Japonský lekár ukázal inú stránku dlhého života
Čísla z výskumu rozprávajú o populácii, no život jednotlivca vyzerá celkom inak. Japonský lekár Shigeaki Hinohara sa dožil 105 rokov a aj vo vysokom veku si udržiaval záujem o prácu, ľudí a nové plány. Jeho príbeh pripomína, že pri úvahách o dlhom živote nejde len o rekord v občianskom preukaze.
Hinohara rád chodil po schodoch, venoval sa pacientom a hovoril aj o radosti z bežných dní. Jeho osobné zvyky však nepredstavujú overený návod, ako sa dožiť stovky. Zaujímavejší je jeho pohľad na pohyb, zmysluplné aktivity a kontakt s druhými. Viac o tom, ako premýšľal o starnutí a čo robil vo svojom každodennom živote, si prečítaš v našom článku.





















