Po prázdninách mal prísť v septembri návrat do parlamentných lavíc a odštartovanie tzv. „novej parlamentnej sezóny“. Prirodzene to znamená, že sa opätovne roztočí politický kolotoč, ktorý väčšinou prináša tragikomické udalosti a ešte vtipnejšie hlášky. Nebolo to ináč ani tentoraz.
V EMEFKA ti prinášame tie najlepšie perly zo septembra. Medzi našimi finalistami nájdeš prevažne politikov Hlaso-Smeru, ale aj zatúlanú a stratenú Veroniku Remišovú. Jasné, určite sa nájdu takí, ktorí budú tvrdiť, že nás platí Soros, SaS, celá koalícia alebo šedá eminencia z prostredia vysokej smotánky a podobné konšpirácie. Ale keď sa začítaš, tak zistíš… že sme týchto konkrétnych politikov nevybrali len tak náhodou!
Denisa Saková (Hlas)
Náš rebríček štartuje poslankyňa Hlasu, čo je tá strana, ktorá je v podstate Smer, ale v novšom a akože príťažlivejšom kabáte. Príťažlivejšom, pretože v jej vedení stojí mládenec s jamkami v lícach namiesto brunátneho cholerika. Ale to je na inú debatu. Jedna z jej popredných tvárí Denisa Saková sa vyznamenala v jojkárskej relácii Na hrane.
Isteže, každému sa pripletie nejaké to jazykové pošmyknutie. Je ale vcelku zaujímavé, aké jazykové pošmyknutie sa stalo práve Sakovej. Ešte keď hovorila o koaličnom poslancovi Petrovi Pčolinskom. „Toto, túto výhradu som neadresovala na meno pána Hamrana len ja, ale dokonca adresoval aj koaličný posranec Peter Pčolinský,“ upresňovala v relácii. Počkať, čo? Koaličný čo?
Veronika Remišová (Za ľudí)
Kým Saková vynašla efektívny spôsob, ako vyjadriť svoj názor na koaličných poslancov, Remišová sa… niekde stratila. Minimálne v myšlienkach. Akoby aj nie? Za ľudí sa v priebehu niekoľkých mesiacov premenilo na Za človeka, pričom tento jeden človek je práve predsedníčka strany. Alebo ešte výstižnejšie je stranu interpretovať Proti sebe. Kiska pravdepodobne vedel, prečo necháva celú stranu za sebou. Aktuálne to skôr vyzerá ako materská strana a nie jedna z koaličných strán.
Po jednej z otázok moderátora sa Remišová zasekla. V hlave jej to hádzalo jeden Error 404 za druhým, systém hlásil napadnutie závažným malvérom alebo práve zažívala „Vietnam flashback“ moment, ale u nej by to asi skôr bol „Za ľudí flashback“. Je to totižto podobná tragédia.
Erik Kaliňák (Smer-SD)
Remišová nemala slov, Kaliňák mladší ich mal zase príliš. Až tak veľa, že sa zamotal a konečný význam jeho vety… je neznámy. To nás privádza do dávnych, dávnych časov, keď sme ešte ako prváci mali rôzne cvičenia na čítanie s porozumením. Vtedy sa to javilo ako niečo mimoriadne ťažké. Niektorí s tým majú problém doteraz, keď parkujú na miestach, kde sa parkovať nemá, alebo venčia psy tam, kde sa venčiť nemá.
Práve Kaliňák pripomína nezvládnuteľné zadanie na čítanie s porozumením. Môžeš čítať, ako chceš, odpredu alebo odzadu, aj tak tá veta nemá ani hlavu, ani pätu. Vždy budeš mať tú istú reakciu: „Čo?“ Eventuálne si z toho však môžeš zobrať túto hlavnú myšlienku: Ľudia sa ozývajú, že doktori neboli odškodnení za to, že zomreli. A to už je snáď ešte väčšie ČO?!
Robert Fico (Smer-SD)
Absolútnym stropom a čerešničkou na torte je slabá chvíľa Roberta Fica pri výstupe v parlamente. Hovorí sa, že vo vypätých situáciách človek povie pravdu, takže je už len potrebné zistiť, či sa Fico v danom momente cítil napäto. Potom, čo mu Kollár vstúpil do rečnenia s poznámkou „Čo čakáme od mafiánov, že pán Fico?“, mu na to spomínaný odvetil: „Lepšie byť mafián ako plagiátor, ale to už je druhá vec.“
Tak si to rozoberme. Je skutočne lepšie byť mafiánom ako plagiátorom? Isteže, obidve veci sú mimoriadne zlé, ale na pomyselných spravodlivých váhach by asi ten mafián bezproblémovo prevážil plagiátora.
[poll id=“135″]
