Predstav si, že by si sa ocitol v Maďarsku. Nehovoríme ale zatiaľ o krajine, ktorú poznáme dnes. O našich južných susedoch, ktorí bez štipľavého guláša akoby ani neexistovali. V tomto článku sa pozrieme na obdobie odohrávajúce sa po 2. svetovej vojne.

Do kraja zmáhaného politickými, spoločenskými a ekonomickými krízami, ktoré sa stali dôvodmi nejednej reformy. Chudoba, triedna nerovnosť, hlad, kriminalita a prostitúcia. Týmito slovami by sa dal popísať svet, v ktorom žila „hrdinka“ dnešného článku Piroska Jancsó Ladányi.

Piroska Jancsó Ladányi bola maďarská sériová vrahyňa, ktorá sa zapísala do dejín Maďarska ako jedna z najzlovestnejších vrahýň danej zeme. Za svojho času zabila 5 mladých dievčat, za čo bola eventuálne popravená. Na EMEFKA ti často prinášame články o vrahoch, ktorí boli schopní brutálne zavraždiť aj stovky obetí, avšak niekedy sú príbehy tých menej „úspešných“ vrahov práve tie, čo dokážu človeka zlomiť ešte viac.

Začiatok tohto príbehu sa ale začína omnoho skôr. Začneme rodinným koreňmi. Jej matka Borbála sa narodila 1. mája 1909 ako jedno zo 16 detí poštára Jánosa a zametačky Márie. Tak ako v prípade aj iných rodín, väčšina jej súrodencov sa nedožila ani puberty. 12 jej bratov a sestier zomrelo ešte v neplnoletosti. 2 z jej preživších sestier spáchali neskôr samovraždu.

Borbálin otec zomrel, keď mala iba 8 rokov. To spôsobilo, že sa žiadne z preživších detí nedostalo k poriadnemu vzdelaniu. Borbála vypadla zo školy a začala pracovať ako prostitútka už vo veku 16 rokov.

Kto bola Piroska Jancsó Ladányi?

Jej rovesníci ju za to vysmievali a týrali. Nemala ale čo iné urobiť. Povrchovo ale pracovala ako služobná v domoch farmárov, ktorí ju neustále znásilňovali. Mala za to dobré peniaze, zanedlho toto zamestnanie začalo plodiť aj iné výsledky. Kvôli týmto znásilneniam sa Borbále narodilo 5 detí. Štyri z nich boli od rozličných mužov a jedným z nich bola malá Piroska.

Piroska Jancsó Ladányi sa narodila 15. januára 1934 v meste Törökszentmiklós. Jej otcom bol Gyula Ladányi, miestny neustále zafúľaný farmár. Jeho polovičného brata Józsefa zas jej matka splodila so židovským obchodníkom Lípótom Weiszom. Ani jeden z mužov nechcel oficiálne prijať to, že je otcom. Gyula Ladányi ale eventuálne prikývol a v roku 1949 začal platiť alimenty, aby sa so svojou dcérou už nikdy v živote nestretol a dala mu pokoj. Weisz bol zas neskôr deportovaný do koncentračného tábora a deti svojich otcov už nikdy nevideli.

Napriek tomu ale kvôli zmene v legislatíve získali od Weisza staručký dom ako dedičstvo, keďže sa očakávalo, že zomrel, a mladý József bol jediným jeho právoplatným mužským dedičom. Tu sa rozbehol kolotoč prostitúcie a nechutností.