Kultová sovietska rozprávka Mrázik tento rok oslavuje neuveriteľných 61 rokov od svojej premiéry. Od 24. marca 1964, kedy sa prvýkrát objavila na filmových plátnach, vyvolávala protichodné reakcie. Pre jednu skupinu divákov predstavuje neodmysliteľnú súčasť vianočných sviatkov, druhá ju považuje za symbol sovietskej propagandy. Čo je však fascinujúce – v Česku a na Slovensku si získala oveľa väčšiu popularitu než v samotnom Rusku. Téme sa venoval portál Kinobox.
Extrémne podmienky a improvizácie pri tvorbe
Natáčanie rozprávky sprevádzali nečakané komplikácie od samého začiatku. Nedostatok snehu v okolí Moskvy prinútil celý filmový štáb presunúť sa do drsných podmienok za polárny kruh do murmanskej oblasti. Tento neplánovaný presun pohltil väčšinu rozpočtu, čo viedlo k početným improvizáciám a šetreniu.
„Natáčanie bolo plné výziev,“ spomínala herečka Inna Čurikovová, ktorá stvárnila Marfušu. „Tá mláka, v ktorej som plávala, nebola vôbec určená na kúpanie. Bola to len akási kaluž vo Zvenigorode. Keby film nerežíroval pán Rou, vynikajúci profesionál i človek, určite by som sa v nej nekúpala. Potom zo mňa museli odstrániť asi osem pijavíc,“ prezradila v jednom z rozhovorov.
Finančné obmedzenia viedli k mnohým kreatívnym riešeniam. V známej scéne Marfuša nejedla jablko, ale cibuľu, pretože jablká neboli dostupné. Z fľaše nepila mlieko, ale len bielo zafarbenú vodu. Jedlo pripravené pre záverečnú hostinu museli dokonca poliať benzínom, aby vydržalo celé natáčanie a herci ho nekonzumovali.
Kontroverzné rozhodnutia a kultúrny dosah
Režisér Alexandr Rou prijal viacero netradičných rozhodnutí, ktoré by dnes vyvolali vážne otázky. Obsadil ženu Galinu Borisovovú do role Deduška Hríbočka a muža Georgija Milljara ako Babu Jagu – rodovo netradičné obsadenie, ktoré vzbudzovalo otázky už v 60. rokoch.
Problematickým aspektom bolo aj angažovanie štrnásťročnej Natalje Sedychovej do role Nastenky. Mladá herečka išla na konkurz tajne a bez vedomia rodičov, ktorí následne nesúhlasili s jej účinkovaním. Režisér Rou ich však nakoniec presvedčil.
Paradoxne, po páde komunizmu v 90. rokoch sa objavili hlasy volajúce po vyradení Mrázika z televízneho vysielania. K tomu však nedošlo a jeho popularita dokonca ešte vzrástla. Dnes patrí medzi najsledovanejšie vianočné programy a dočkal sa aj muzikálových adaptácií či počítačovej hry.
Film prezentuje idealizovaný pohľad na vidiecky život a ľudové tradície, čo mnohí kritici považujú za zámernú propagandu vtedajšieho režimu. Napriek tomu si Mrázik získal srdcia divákov kvalitnou výpravou, atmosférou a nezabudnuteľnými melódiami Nikolaja Budaškina.
O kvalitách filmu svedčí aj fakt, že získal hlavnú cenu na prestížnom festivale v Benátkach v sekcii filmov pre deti a mládež. A hoci má svoje umelecké nedostatky, český a slovenský dabing s hlasmi Františka Filipovského a Jozefa Zímu dodal filmu nadčasovú hodnotu, ktorá pretrváva aj po šiestich desaťročiach.
