Stáva sa z toho nenápadný rituál. Napíšeš, spýtaš sa, ako sa druhý má, pripomenieš sa, pošleš niečo, čo by ho mohlo pobaviť. A potom čakáš na odpoveď niekoľko hodín, možno dní. Časom sa pritom nemusíš hnevať na konkrétneho človeka. Skôr ťa začne unavovať samotný pocit, že kontakt s ľuďmi držíš pri živote najmä ty.
Práve na tento druh únavy upozorňuje nový prieskum EVA AI medzi 2 500 dospelými, uvádza magazín Vice. Výsledky prieskumu ukázali, že pre takmer polovicu ľudí už nie je neustále ozývanie sa druhým samozrejmosťou. Tento pocit má už aj vlastné pomenovanie, teda tzv. chatigue.
Nie je pritom výnimočné, že si začneš klásť nepríjemnú otázku: Keby som sa teraz neozval ja, ozval by sa mi ten druhý vôbec?
Večer sa navyše ukazuje, čo ti počas dňa možno ani nenapadne. Keď stíchne mobil a už nemáš čím zamestnať pozornosť, môže ti začať chýbať obyčajné ľudské spojenie. A nie vždy ide o veľké gesto.
Až 60 percent respondentov priznalo, že už niekedy zostali hore a čakali, či sa im niekto ozve ako prvý. Pre 30 percent pritom bolo ťažké vybaviť si, kedy sa ich niekto naposledy spýtal, ako sa majú.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneKeď sa ti opakovane stáva, že kontakt musíš rozbiehať ty, môžeš časom začať pochybovať, či o teba majú druhí rovnaký záujem ako ty o nich. Nie preto, že by ti to niekto povedal priamo. Ale jednoducho preto, že absencia ich iniciatívy ti začne biť do očí. A najviac to môže udrieť v okamihoch, keď máš chuť niekomu povedať niečo pekné, pochváliť sa alebo sa len podeliť o obyčajnú radosť z dňa.
Ľudský kontakt nahrádza umelá inteligencia
Práve tu sa objavuje zaujímavý paradox dnešnej komunikácie. Môžeš mať množstvo ľudí v kontaktoch, no zároveň nemať pocit, že máš komu napísať.
Výskum Elon University ukázal, že 27 percent dospelých v USA už vedie s umelou inteligenciou emocionálne významné rozhovory. Nejde síce o dôkaz, že za tým stojí práve únava z ľudských kontaktov, no číslo naznačuje, že pre časť ľudí sa AI stáva jedným z miest, kam idú so svojimi myšlienkami a pocitmi.
Možno si pri tom hovoríš, že problém vlastne nie je v samotnom písaní správ. Skôr v tom, že keď máš pocit, že všetko musíš rozbiehať ty, časom sa ti nechce iniciovať už vôbec nič.
Neustále premýšľanie, komu napísať a čo všetko treba vybaviť, totiž môže byť únavné samo osebe. A podobný pocit poznáme aj pri úplne bežných povinnostiach. Vieš, že by si mal odpísať na e-mail, upratať, zacvičiť si alebo vybaviť telefonát, no vždy sa nájde niečo príjemnejšie, čo môžeš urobiť namiesto toho.
Práve o tom sme písali aj v predchádzajúcom článku, v ktorom sme sa pozreli na disciplínu trochu inak. Nemusí totiž znamenať, že sa budeš každý deň nútiť do dokonalého režimu a prekonávať sám seba. Dôležité je skôr pochopiť, prečo niektoré veci odkladáš, čo chceš svojím konaním dosiahnuť a ako si jednotlivé kroky nastaviť tak, aby boli v bežnom živote vôbec zvládnuteľné.
