Tiež patríš k tým divákom, ktorí plačú pri dojemných filmoch, a spotrebuješ celú zásobu papierových vreckoviek? Vôbec sa za to nemusíš hanbiť! Výskumy špičkových vedcov totiž hovoria, že pri filmoch zvyknú plakať väčšinou ľudia, ktorí sú empatickejší, vedia lepšie zvládať svoje emócie a pri prekonávaní problémov sú silnejší.
Neuroekonóm Paul J. Zak, ktorý výskum viedol, poznamenal, že hoci citliví ľudia vedia, že filmové príbehy sú fiktívne, dokážu sa emocionálne napojiť na postavy či príbeh natoľko, že ich regulérne dojme. Podľa výslednej štúdie sú títo ľudia zároveň psychicky odolnejší a neboja sa dávať najavo svoje emócie. To svedčí o ich veľkej odvahe, keďže väčšina ľudí sa svoje emócie snaží skrývať.
Liečivá funkcia sĺz
Zároveň stojí za zmienku, že slzy majú očistnú a liečivú funkciu. Plačom sa empaticky dokážeme spojiť s inými ľuďmi či postavami a chápať ich vnútorné rozpoloženie v kontexte udalostí, v ktorých sa ocitli. Zároveň ich vieme vztiahnuť aj na seba a predstaviť si, ako by sme v podobnej situácii reagovali my sami.
Ľudia, ktorí sa pri filmoch neubránia slzám, teda považujú tento prejav emócií za dôležitý a vďaka tomu majú väčšinou väčšiu mieru emocionálnej stability. Títo ľudia majú zároveň hlbšie a trvalejšie medziľudské či partnerské vzťahy, čo súvisí s tým, že si uvedomujú hodnotu druhých a vedia ju oceniť.
Najmä pri citlivých mužoch sa však stále zvykne hovoriť, že sú „príliš mäkkí“ či „citlivky“, a všeobecne sa učí, že „chlapi“ by plakať nemali. V podstate sa dá povedať, že podobná situácia je aj u žien. Súčasná spoločnosť skrátka prejav emócií vníma ako slabosť.
Ľudia, ktorí sú citlivejší, však toto príliš neriešia a robia len dobre. Plač je prirodzená ľudská reakcia, ktorá je vlastná rovnako mužom aj ženám. Citliví ľudia to dobre vedia, preto si nerobia starosti ohľadom toho, či ich za prejavené emócie bude niekto súdiť.
Zdroj: NCBI