Dospelosť vyzerá na papieri celkom presvedčivo. Platíš nájom, riešiš faktúry, vieš, koľko stojí maslo, a už ťa dokáže úprimne potešiť zľava na kapsuly do práčky. Navonok teda všetko sedí. Funguješ, vybavuješ, stíhaš. Lenže potom príde moment, keď sa pristihneš, že si v obchode kupuješ cereálie podľa toho, či mali peknú hračku, alebo sa pred dôležitým telefonátom psychicky pripravuješ desať minút ako maturant pred odpoveďou.
A vtedy ti dôjde jedna vec. Dospelý život síce žiješ, no mentálne sa v tebe stále veľmi pohodlne drží tínedžer. Nie ten dramatický z filmov. Skôr ten bežný, trochu chaotický, trochu precitlivený, trochu lenivý a veľmi špecifický. Ten, ktorý sa tvári, že má veci pod kontrolou, no v skutočnosti improvizuje od pondelka do nedele.
Stále máš pocit, že „skutoční dospelí“ sú všetci ostatní, ale ty nie
Toto je asi najväčší znak zo všetkých. Máš vek, v ktorom tvoji rodičia možno už mali rodinu, hypotéku a jasnú predstavu o živote. Ty síce tiež zvládaš základné fungovanie, no stále máš pocit, že dospelosť je nejaký vyšší level, do ktorého si ešte nebol úplne prijatý.
Vieš vybaviť poštu, lekára aj poistku, no keď ti niekto povie „ty si už dospelý človek“, vnútri sa cítiš trochu podvedený. Ako keby sa stal administratívny omyl a nikto to ešte neopravil.
Teší ťa výplata, no míňaš ju ako človek bez charakteru
Dospelý človek by si mal rozumne rozložiť peniaze. Aspoň tak si to vždy predstavujeme. Realita je však často oveľa menej dôstojná. Príde výplata, na chvíľu sa cítiš silný, stabilný a finančne gramotný a potom si objednáš tri veci, ktoré vôbec nepotrebuješ, len preto, že „si si to zaslúžil“.
Aby bolo jasné, účty zaplatíš. Len ten mentálny proces medzi výplatou a impulzívnym nákupom má stále energiu sedemnásťročného človeka, ktorý zrazu dostal peniaze na účet a rozhodol sa, že život treba žiť.
Vieš variť, ale stále považuješ večeru typu rožok a hocičo za normálnu voľbu
Áno, dospelosť, to znamená, že si vieš navariť. Pravdepodobne už zvládneš viac než cestoviny s kečupom. No zároveň existujú dni, keď sa tvoje stravovanie nápadne podobá internátu, študentskému bytu alebo času, keď si bol doma sám a nechcelo sa ti nič riešiť. Nie preto, že by si nevedel lepšie. Skôr preto, že v tebe stále žije človek, ktorému nepríde čudné dať si na večeru jogurt, tyčinku a tri keksíky a potom sa tváriť, že je to normálny nutričný plán.
Pred vážnymi vecami máš stále chuť zavolať mame
Jedným z najistejších znakov mentálneho dieťaťa v dospelom tele je to, že pri každej väčšej životnej situácii v tebe naskočí starý systém. Nevieš, čo s poistkou, zmluvou, reklamáciou alebo zvláštnym zvukom z práčky. A tvoja prvá myšlienka nie je Google, odborník ani logické riešenie. Je to mama.
Nemusíš jej ani volať. Stačí, že ti to napadne. Lebo niekde hlboko stále veríš, že existuje dospelá osoba, ktorá bude vedieť, čo robiť. A občas je dosť nepríjemné zistiť, že tou osobou by si mal byť ty.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
