Dámy a páni, máme za sebou Covid-19, chrípky, krízy a ešte stále sa pred nami rozprestiera obrovská pláň plná konsolidačných opatrení, neistého vývoja vojny na Ukrajine a aby toho nebolo málo – je tu nová chorobu, takzvaná „superpleseň“. Áno, čítaš správne. Web Tvnoviny informoval, že choroba známa ako Trichophyton indotineae sa už rozlieza po Európe a dokáže ľudskému telu nenápadne narobiť škody, o akých si nevieme vytvoriť ani predstavu.
Ako táto záhadná pleseň funguje? Nuž, najčastejšie údajne napáda oblasť slabín, zadku a stehien, no ak sa nelieči, môže sa rozšíriť po celé telo vrátane tváre. Antimykotiká, ktoré bežne fungujú pri iných druhoch infekcií, na ňu často nezaberajú. Zákerná choroba sa v poslednom čase začína vo veľkom objavovať hlavne v západnej Európe. Len vo Veľkej Británii zaznamenali odborníci za posledné tri roky nárast prípadov o viac než 500 %.
Čo spôsobuje táto „superpleseň“?
Pleseň spôsobuje veľké svrbivé fľaky, začervenané škvrny, bolestivé vyrážky a zápaly. Pri zhoršení môže zanechať trvalé jazvy, ktoré pacientov stigmatizujú nielen fyzicky, ale aj psychicky. Profesor Darius Armstrong-James z Imperial College London varuje, že situácia sa zhoršuje rýchlejšie, než sa očakávalo.
Podľa jeho slov sa počet pacientov prichádzajúcich s touto infekciou do nemocníc zvyšuje takým tempom, že odborníci už uvažujú, či sa pleseň nestane endemickou — alebo dokonca pandemickou. Zatiaľ nejde o život ohrozujúcu infekciu, no jej priebeh býva zdĺhavý a komplikovaný.
Liečba „superplesne“ je náročná najmä preto, že patogén je rezistentný voči väčšine štandardných antimykotík. Pacienti musia podstúpiť niekoľkotýždňovú až niekoľkomesačnú terapiu, pričom v ťažších prípadoch končia v nemocnici. Najčastejšie nasadzovaným liekom je itrakonazol — ten však prináša riziko závažných vedľajších účinkov vrátane poškodenia pečene a srdca. Pre mnohých pacientov je teda liečba nielen dlhá, ale aj fyzicky zaťažujúca.
Kedy sa objavil prvý prípad?
Prvý známy prípad infekcie sa objavil v Indii v roku 2014. Odvtedy sa pleseň rozšírila a zmutovala tak, že sa stala mimoriadne odolnou voči liekom. V posledných rokoch sa objavili prípady po celej Európe — v Nemecku, Rakúsku, Česku, Španielsku či Francúzsku. Odborníci upozorňujú, že skutočný počet nakazených môže byť vyšší, než ukazujú štatistiky.
Jedným z problémov je aj diagnostika. Infekciu si možno na prvý pohľad ľahko zameniť s iným kožným ochorením, ako je ekzém či psoriáza. Doktor David Denning z Univerzity v Manchestri uvádza, že bez laboratórnych testov je identifikácia takmer nemožná. Mnohí pacienti preto zostávajú liečení nesprávne, čo infekcii umožňuje ďalej sa šíriť a zároveň zvyšuje riziko rezistencie.
„Superpleseň“ sa šíri najmä kontaktom pokožky počas pohlavného styku alebo prostredníctvom kontaminovaného oblečenia, posteľnej bielizne či uterákov, pričom často zasahuje aj členov domácnosti. Vo Veľkej Británii sú najohrozenejšie komunity ľudí ázijského pôvodu, prevažne ženy vo veku 20 až 59 rokov, no zaznamenali sa aj detské prípady.
Odborníci varujú, že kombinácia globalizácie, častejšieho cestovania a globálneho otepľovania, ktoré plesniam umožňuje prežiť pri vyšších teplotách, môže spôsobiť, že „superpleseň“ sa stane vážnym globálnym problémom.
Plesne útočia
Okrem T. indotineae rastie aj počet prípadov infekcií spôsobených plesňou Candida auris, ktorá sa rozšírila po celej Európe a patrí medzi najnebezpečnejšie. Úmrtnosť pacientov s touto infekciou dosahuje 29 až 53 %. Odborníci pritom upozorňujú na jeden zásadný problém: v súčasnosti neexistuje dostatok nových antimykotických liekov, ktoré by dokázali reagovať na rýchlo sa meniace plesňové kmene.
Podľa odborníkov bude Európa čeliť rastúcej výzve, ktorá si vyžiada nové lieky, lepšiu diagnostiku aj systematické sledovanie infekcií. „Superpleseň“ už totiž nie je raritou zo vzdialených krajín — je to realita, ktorá sa dotýka celého kontinentu a jej rozmach sa môže ešte zhoršovať.
