Verejnosť dlhé roky nevedela o skľučujúcom živote najstaršej Kennedyho sestry Rosemary. Rodičia ju ukrývali, aby svojím hendikepom neohrozila ambície a politickú kariéru súrodencov, ktorú im naplánovali.

Rosemary nebola reprezentatívna ako zvyšok rodiny. Trpela záchvatmi, depresiami a mentálnym postihnutím spôsobeným amatérskou sestrou a krutým rozhodnutím jej otca. Väčšinu života bola zavretá na psychiatrii po tom, čo podstúpila spackanú lobotómiu, aby nerobila hanbu menu Kennedy.

Pokazili ju ešte na začiatku

Narodila sa ako tretie dieťa Josepha a Rose Kennedyovcov. Keď sa v roku 1918 pýtala na svet, pôrodník meškal a neskúsená asistentka rodiacej žene kázala prestať tlačiť, spojiť nohy a hlavičku natlačila naspäť do pôrodných ciest. Dvojhodinová absencia kyslíka sa odrazila na jej zdraví. Oneskorený vývoj sa začal prejavovať už v ranom veku, keď si všimli, že nenapreduje rovnako ako ostatní. Neskoro začala chodiť, rozprávať, mala časté záchvaty a problémy v učení.

Hoci nedokázala držať krok s rovesníkmi, poslali ju do bežnej školy. Učenie nezvládala, ročníky často opakovala. Všetkých deväť Kennedyho detí vyrastalo v náročnom fyzickom a intelektuálnom prostredí s neľútostnou súrodeneckou rivalitou. Rodičia na ne kládli vysoké nároky, starší brat sa už vtedy pripravoval na post prezidenta. Rosie nemala žiadne výnimky, požadovali od nej rovnaké reprezentatívne správanie a akademické výsledky.

V 20. rokoch boli duševné choroby veľmi stigmatizované, a keďže sa nedokázala prispôsobiť úrovni spolužiakov, rodičia ju vzali zo školy a vzdelávali ju doma. Netúžili pritiahnuť pozornosť tohto typu. Neskôr ju namiesto strednej poslali do internátnej školy. Verili, že Rosie možno vyliečiť kombináciou aktívneho špecializovaného vzdelávania a experimentálnych injekcií. Napriek ich úsiliu intelektuálne neprekročila IQ desaťročného dieťaťa.

Rosemary si bola vedomá svojho hendikepu, ktorý by mohol negatívne zasiahnuť do rastúcej politickej angažovanosti jej bratov. Túžila sa im vyrovnať a potešiť rodičov, o čom svedčí jeden z listov adresovaný otcovi: „Urobila by som čokoľvek, aby si bol šťastný. Nechcem ťa sklamať, prosím, príď za mnou čo najskôr. Som tu veľmi osamelá.“