Keď ministerka kultúry Martina Šimkovičová zverejnila na sociálnych sieťach video z návštevy Slovenskej národnej galérie (SNG), v ktorom vyjadrila svoje pohoršenie nad niektorými vystavenými dielami, rozhodli sme sa vydať po jej stopách. Ak si predsa ona merala cestu za slovenským umením až z Kittsee, zvládneme to aj my. Viac o tom, ako na výstavu reagovala, si môžeš prečítať v našom článku.
Chceli sme na vlastné oči vidieť, čo ju tak šokovalo, a zároveň si urobiť komplexný obraz o tom, čo všetko SNG aktuálne ponúka svojim návštevníkom.
Šesť stálych a dve dočasné expozície
Prvé, čo nás príjemne prekvapilo, bola rozmanitosť a množstvo výstav. V SNG momentálne nájdeš šesť trvalých expozícií a dve dočasné výstavy. Ministerka sa vo svojom videu zamerala len na jednu konkrétnu časť jedinej expozície (poslednú), a tak sme sa rozhodli si najprv prejsť tie ostatné.
Bohatstvo histórie v expozícii Plody sváru
Začali sme dočasnou výstavou Plody sváru, ktorá nás fascinovala svojím historickým záberom. Táto expozícia približuje uhorsko-osmanské vzťahy v 16. a 17. storočí. Je výsledkom šesťročného vedeckého projektu, na ktorom spolupracovalo viac ako dvadsať odborníkov z rôznych oblastí.
Prechádzajúc výstavou sme žasli nad bohatstvom vystavených artefaktov – od vzácnych kresieb, grafík a obrazov cez keramiku, textil až po militárie a dokumenty zachytávajúce vtedajšiu fortifikačnú architektúru. Táto rozsiahla výstava ponúka hlboký ponor do našej histórie a ukazuje, ako osmanská kultúra ovplyvnila stredoeurópske umenie. Ide o prvý takto komplexne spracovaný projekt na Slovensku.
Sklárske umenie Zory Palovej
Druhou dočasnou výstavou je Vo svojom živle: sklo Zory Palovej. Táto prvá monografická výstava sochárky v SNG predstavuje jej tvorbu prevažne z posledných rokov jej života. Jej diela ťa očaria svojou jedinečnosťou – sochy z taveného skla zachytávajú prírodné javy, živly a rastlinný svet.
Zaujalo nás, ako umelkyňa pracovala so sklom ako so sochárskym materiálom. Každá socha pôsobí unikátnym tvarom a intenzívnou farebnosťou. Je však prekvapivé, že napriek jej medzinárodnému uznaniu (pôsobila ako profesorka na prestížnej University of Sunderland vo Veľkej Británii), sa jej na Slovensku dosiaľ nedostalo dostatočnej pozornosti.
Moderna – cesta slovenského výtvarného umenia
Expozícia Moderna nás previedla príbehom slovenského výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia. Namiesto chronologického usporiadania kurátori zvolili zaujímavý prístup dvoch paralelných línií: „Mýtus × civilizácia“ a „Sen × skutočnosť“.
Prechádzali sme medzi ikonickými dielami slovenských maliarov a sochárov, ktorí vyrovnávali krok s európskymi avantgardami. V tzv. kaplnke – epicentre expozície – sme obdivovali diela vrcholných predstaviteľov moderny, ktorí dokázali vo svojej tvorbe spojiť tradičné i novátorské prvky výtvarného jazyka. Osobitne nás zaujala vložená výstava „(Ne)viditeľné? Ženy moderny“, ktorá reflektuje postavenie a presadzovanie sa žien v umení prvej polovice 20. storočia.
Sakrálne umenie – svedectvo storočí
V expozícii Sakrálne umenie sme obdivovali tie najvzácnejšie gotické a barokové obrazy a sochy zo zbierky SNG, doplnené o ikony a maľby európskeho umenia 16. – 19. storočia. Táto časť galérie je skvelá na pripomenutie toho, akú významnú úlohu zohrávalo náboženské umenie vo vývine vizuálnej kultúry po celé storočia.
Expozícia je rozdelená do niekoľkých tém ako Pašie, Svätá rodina, Ľudová zbožnosť či Originál & kópia. Zaujímavým momentom bolo pre mňa stretnutie so súčasným umením v tejto historickej expozícii – neónový nápis „Boh je láska“ od Viktora Freša, ktorý vytvára pozoruhodný kontrast s historickými dielami.
Veľkorysý dar v expozícii Od zberateľa k mecénovi
Výstava Od zberateľa k mecénovi predstavuje výber z daru Zbierky Linea, ktorú začal budovať Dr. Ivan Zubaľ v 70. rokoch 20. storočia a neskôr v nej pokračovali jeho synovia. Do zbierok SNG sa v roku 2018 dostalo 150 diel z tejto kolekcie v hodnote približne 3,5 milióna eur.
Tento bezprecedentný dar obohatil zbierky SNG o diela starých majstrov, umenia 19. storočia, slovenskej moderny aj súčasného umenia.
Dizajn v kocke – cesta každodennosťou
Expozícia Dizajn v kocke nás prekvapila svojím nekonvenčným prístupom. Namiesto chronologického usporiadania kurátori vytvorili zážitkovú cestu naprieč storočiami každodennosti prostredníctvom dizajnu, úžitkového umenia a umeleckého remesla.
Vystavené artefakty spolu komunikujú v súzvuku i napätí a boli vybrané na základe ich vzájomného vizuálneho a významového iskrenia. Nájdeš tu majstrovské diela aj predmety zo zadných políc depozitárov, progresívne diela aj tie kontroverzné. Táto expozícia ukazuje, že aj predmety každodennej potreby môžu byť súčasťou významnej kultúrnej histórie.
Európska maľba raného novoveku – okno do minulosti
V expozícii Európska maľba raného novoveku sme obdivovali diela európskych majstrov 16. – 18. storočia. Výber zo zbierok sleduje premeny súkromných priestorov pod vplyvom spoločenských, náboženských a ekonomických zmien tej doby.
Žánrové maľby, portréty, krajinomaľby a zátišia tu dokumentujú nielen dobový vkus, ale mapujú cestu plnú smelých experimentov na prahu moderny. Prostredníctvom diel majstrov ako Hans von Aachen, Cecco del Caravaggio či Bartolomé Esteban Murillo sa prenesieš do najdôležitejších umeleckých centier – Benátok, Milána, Amsterdamu či Antverp.
Múzeum súčasného umenia – expozícia, ktorá pohoršila ministerku
Nakoniec sme sa dostali k expozícii Múzeum súčasného umenia, ktorá bola predmetom ministerkinej kritiky. Táto expozícia predstavuje kultúrne, spoločenské a umelecké prejavy od 50. rokov 20. storočia až po súčasnosť. Prostredníctvom diel autorov a autoriek nielen zo Slovenska, ale aj z východoeurópskeho a svetového umenia skúma interakcie medzi exponátmi z rôznych vrstiev „súčasnosti“.
Táto expozícia nie je skladiskom cenných artefaktov, ale skôr performatívnou kolekciou vo verejnom priestore – arénou pre diskusiu, a tak sa aj prezentuje.
Expozícia mapuje aj tie aspekty našej vizuálnej kultúry, ktoré boli alebo stále sú prehliadané, potláčané a odmietané. Ukazuje umenie ako spoločenský nástroj na kritiku, na vytváranie komunít či alternatívnych lepších scenárov nášho života.
Ako prvé si Martina Šimkovičová zobrala vo svojom videu „na paškál“ dielo od Emílie Rigovej. Ide o „videoperformance“ s názvom Vomite, ergo sum! Zatiaľ čo ministerka kultúry a jej priaznivci sa rozhorčujú nad vyobrazením dáviacej ženy, uniká im dosť podstatný fakt, ktorým je to, že umenie ako také má vždy niečo vyjadrovať.
Konkrétne toto dielo zobrazuje autorku diela dáviacu tekuté zlato, pričom ide o vyjadrenie toho, ako odmieta tú časť samej seba, ktorú ju odlišuje od majority – nakoľko je Rómkou. Nápadito pritom využíva práve vyobrazenie zlata, ktoré je s Rómami stereotypne spájané.
Ďalšie dielo, ktoré ministerku pohoršilo, bola séria Kus zeme od Jany Želibskej. Svoj záujem o prírodu vo svojich dielach pretavovala do vyobrazenia harmónie medzi mužským a ženským princípom, čo vidieť aj na tejto čiernobielej fotografii. Treba pripomenúť, že nie sme už na základnej škole, na prírodovede, kde sa prvýkrát učíme o pohlavných orgánoch a ich funkcii.
Sme o pár desaťročí ďalej, a vyobrazenia pohlavných orgánov – v spomínanom videu ministerky zobrazené s takou fascináciou toľkokrát – sú v umení, najmä v tom modernom, veľmi časté. Umelci ich používajú ako prostriedok pre vyjadrenie identity, sexuality, ale aj ako symboly plodnosti či metafory vzťahu človeka k prírode.
Čo dodať…
Po návšteve všetkých expozícií v SNG sme odchádzali s pocitom, že ministerkin selektívny pohľad a následné pohoršenie poskytli verejnosti veľmi skreslený obraz toho, čo galéria skutočne ponúka. V priestoroch SNG sa nachádza množstvo rôznorodých diel, ktoré si zaslúžia rešpekt a nepatria im posmešky či znevažovanie.
Dôležité je zdôrazniť, že pri každom vystavenom diele sa nachádza podrobná anotácia, ktorá návštevníkom vysvetľuje kontext, význam a zámery umelca. Tieto sprievodné texty umožňujú lepšie pochopiť aj diela, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať kontroverzné alebo ťažko uchopiteľné. To, že niekto dielo nepochopí alebo mu subjektívne nepripisuje hodnotu, neznamená, že je „zlé“ alebo „škaredé“.
Umenie má mnoho podôb a jeho krása často spočíva práve v rozmanitosti a schopnosti vyvolávať rôzne reakcie. Tak, ako je pre niekoho umením vymaľovávanka podľa čísel inšpirovaná Monetom, tak je pre iného umením dielo skutočného umelca, aj keď svoju myšlienku vyjadrí kontroverzným spôsobom. Nakoniec, kto sme my, aby sme súdili, či je viac kontroverzné vydávať za svoje dielo vymaľovánku Moneta, alebo umelecké zobrazenie pohlavných orgánov?
