Záhadné a podivné zmiznutia našu pozornosť priťahujú. Obzvlášť také, ktoré dodnes nemajú riešenie. Človeka z toho, že môže zmiznúť prakticky z minúty na minútu a nezanechať po sebe žiadne stopy, poriadne mrazí. A znepokojivé tiež je, že prípadov rôznych zmiznutí máme neuveriteľne veľa. Prípad Tary Calico je jedným z nich.

Podivné auto

Tara Leigh Calico sa narodila 28. februára 1969 a v čase svojho zmiznutia mala 19 rokov. Podľa všetkých dostupných informácií išlo o veselé dievča, ktoré malo rado život, zábavu a svoju rodinu. Tara mala tiež slabosť pre šport a prakticky každé ráno nasadala na bicykel, aby sa previezla po okolí.

Jej trasa bola vždy rovnaká, smerovala po ceste New Mexico State Road 47. Často ju na týchto cyklotúrach sprevádzala aj jej mama Patty Doel. Lenže v dňoch, ktoré zmiznutiu Tary predchádzali, už s dcérou nejazdila. Mala totiž pocit, že ich vždy sleduje rovnaké auto. Jeho vodič sa navyše mal správať agresívne, pri jednej príležitosti takmer obe ženy zrazil a následne sa objavil v ďalšej zákrute. Zdalo sa, akoby ich prenasledoval.

Tara však tieto obavy, zdá sa, nezdieľala a ani nemala pocit nejakého nebezpečenstva. Podľa nej išlo len o náhodného agresívneho šoféra. Navyše, po tejto trase jazdila roky. Išlo o pokojnú oblasť, kde sa nikdy nič zlé neprihodilo.

Patty sa Taru snažila presvedčiť, aby so sebou nosila aspoň slzný sprej, ale dievča to považovalo za zbytočné. Matkin strach jej pripadal neopodstatnený. V osudný deň svojho zmiznutia, 20. septembra 1988, sa Tara ako vždy vybrala na bicykli po svojej bežnej trase. Ako veľmi mrazivá sa spätne javí jej poznámka, ktorú prehodila smerom k matke.

Ešte predtým, než vyrazila na bicykel, so smiechom povedala, že „ak sa do obeda neukáže, nech ju začnú hľadať“. Vtedy to brala ako vtip, ale ani nevedela, ako veľmi sa jej slová ukážu byť pravdivé. Bolo to naposledy, čo Patty svoju dcéru videla. Tara Calico sa zo svojej túry už nevrátila.

Pátranie

Keď sa Tara s úderom poludnia nevrátila, Patty okamžite vyrazila na miesto, kde sa jej dcéra zvykla bicyklovať. Prešla celú trasu, ale nenašla po nej ani stopy. Zavolala teda na políciu. Tá sformovala pátraciu skupinu a začala po mladej žene pátrať.

Nenašla sa však ani Tara, ani jej bicykel. Polícia neskôr objavila len jej rozbitý walkman. Vyšetrovatelia vypočuli niekoľko potenciálnych svedkov, ale nikto z nich si nevšimol nič neobvyklé. Viacerí z nich si ale spomenuli, že Taru v to osudné ráno videli. Za zmienku stojí, že sa našlo niekoľko ľudí, ktorí tvrdili, že v tesnej blízkosti za ňou sa pohyboval svetlý pick-up.

Útek alebo únos?

Polícia mala na začiatku podozrenie, že Tara možno ušla z domu. Preto sa zamerali na jej rodičov a pýtali sa ich, či ich dcéra mala nejaké problémy. Neobjavili však jediný dôvod, prečo by mladá žena mala utiecť. Nemala žiadne ťažkosti a jej profil rozhodne neukazoval na dievča, ktoré by malo k takémuto úteku tendencie.

Bola tu, pravdaže, aj silná indikácia, že sa stala obeťou únosu. Naznačovať to môžu svedectvá o pick-upe, ktorý Taru prenasledoval v deň jej zmiznutia, ale aj tvrdenia jej matky, ktorá si viackrát všimla, že ich pri jazde bicyklom sleduje neznáme vozidlo.

Je možné, že únosca Taru sledoval niekoľko dní a dokonale poznal jej trasu. V nestráženom momente, keď okolo neboli žiadni svedkovia, ju teda mohol uniesť. Prípad sa dostal do všetkých novín, do televízie a polícia žiadala kohokoľvek, kto má o Tare informácie, aby ich kontaktoval. Lenže ostalo ticho a vyšetrovatelia v rukách nemali prakticky žiadne indície, čo sa s mladou ženou stalo.

Mrazivá fotka

Ubehol takmer rok a zdalo sa, že po Tare Calico sa už nenájde žiadna stopa. Potom sa však objavil potenciálne dôležitý dôkaz. 15. júna 1989 kontaktovala políciu žena, ktorá na parkovisku pred supermarketom v meste Port St. Joe na Floride (viac ako 2400 kilometrov od Tarinho bydliska) našla mimoriadne znepokojivú polaroidovú fotografiu.

Zobrazuje mladú ženu a chlapca. Ústa majú zalepené páskou a evidentne sú zviazaní. Zároveň sa zdá, že ležia v zadnej časti nejakej dodávky. Žena tvrdila, že na mieste, kde fotku našla, predtým skutočne stála biela dodávka značky Toyota a mala zatemnené okná. Šoféra popísala ako mladého muža okolo tridsiatky s fúzmi.

Polícia rozbehla pátranie, ale dotyčné auto ani šoféra sa jej nepodarilo nájsť.

Samotnú polaroidovú fotku ale vyšetrovatelia podrobili analýze, pri ktorej sa prišlo na to, že vznikla niekedy po máji 1989. Na jej výrobu bol totiž použitý nový druh filmu, ktorý firma uviedla na trh práve v tomto období. Vyšetrovatelia si fotku najprv s prípadom Tary nespájali.

Keď sa ale dostala do televízie, príbuzní Tary kontaktovali jej rodinu s tým, že dievča na fotke sa zmiznutej dievčine podozrivo podobá. Jej matka Patty navštívila policajnú stanicu, kde si fotku podrobnejšie prezrela a vyhlásila, že si je istá, že ide o jej dcéru.

Poukázala na to, že žena na fotke má na nohe viditeľnú jazvu, presne takú istú, akú mala Tara. Tesne pri nej navyše vidno knihu My Sweet Audrina od V. C. Andrews. Tá patrila k Tariným najobľúbenejším románom. Čo sa týka malého chlapca, objavili sa domnienky, že môže ísť o nezvestného Michaela Henleyho, ktorý zmizol v apríli roku 1988.

https://www.instagram.com/p/CCTkjC_A22t/

Jeho rodina si bola po prezretí fotky takmer na sto percent istá, že ide o Michaela. V tomto prípade sa ale ukázalo, že to nebola pravda. Henleyho ostatky sa totiž našli v lete roku 1990 v horách Zuni Mountains, kde spolu s rodinou kempoval. Pravdepodobne zablúdil a zahynul od hladu.

Analýza a ďalšie záhadné fotky

Polícia teda začala fotografiu posudzovať už v kontexte prípadu nezvestnej Tary. Vykonali sa celkovo tri podrobné analýzy, ktoré mali za cieľ zistiť, či je žena na fotke skutočne Tara. Scotland Yard vo svojom skúmaní túto domnienku potvrdil, ale experti z Los Alamos National Laboratory vyhlásili, že podľa nich nejde o Taru. Analýzu vykonala aj FBI, ale podľa jej záveru nebolo možné hodnoverne určiť ženinu identitu.

Prípad sa tým ale ešte nekončil. Na scénu sa totiž dostali ďalšie podivné fotografie. Najprv to boli zvláštne obálky s fotkou malého chlapca, ktorému niekto prekreslil ústa čiernou fixkou. Tie niekto poslal policajnému náčelníkovi Davidovi Barnesovi 10. júna, 10. augusta a 12. augusta 2009, teda celých 20 rokov po Tarinom zmiznutí. Na obálkach nebola žiadna spätná adresa.

https://www.instagram.com/p/Bntgk4EhwdH/

Nie je jasné, kto tieto fotky poslal a za akým účelom. Keďže sa však chlapec veľmi podobal na chlapca z fotky nájdenej na parkovisku na Floride, polícia prišla s hypotézou, že aj tieto fotografie nejako súvisia s prípadom Tary.

Neskôr sa objavili ešte dve ďalšie fotky, ktoré možno zachytávajú Taru. Prvá fotka bola objavená v meste Montecito v Kalifornii. Zobrazuje ženu s ústami prelepenými páskou. Fotka je ale neostrá a nie je teda možné na sto percent určiť ženinu identitu.

Na druhej možno vidieť zviazanú ženu v spoločnosti neznámeho muža. Obaja sedia v kupé vo vlaku. Dotyčné fotky môžeš vidieť napríklad tu. Iste uznáš, že pôsobia naozaj desivo a neuveriteľne z nich mrazí. Dodnes ale nemáme potvrdené, či zachytávajú práve unesenú Taru.

https://www.instagram.com/p/BozgvddnKch/

Stále nezvestná

Rodičia sa v zúfalstve obrátili aj na jasnovidca. Ten im povedal, že Taru uniesli, potom ju nútili robiť striptérku v Kalifornii a neskôr ju zavraždili. Jasnovidec poskytol aj informácie o mieste, kde by sa malo nachádzať telo. Žiadne sa ale nenašlo.

Zaujímavé je, že šerif Rene Rivera sa v roku 2008 vytasil s informáciou, že Tara Calico bola v osudný deň nechtiac zrazená skupinou tínedžerov. Tí spanikárili a tela sa zbavili. Rivera ale neprezradil mená dotyčných, ani neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporili. Za to si vyslúžil od Tariných príbuzných poriadne ostrú kritiku.

Prípad Tary Calico je tak stále otvorený. Američanka je nezvestná už viac ako 31 rokov.

https://www.instagram.com/p/Bn8knQ0Ds8q/