Poznáš ten moment, keď predstieraš, že spíš, ale v skutočnosti len čakáš, čo sa stane? Niečo ti hovorí, že sa oplatí byť potichu a počúvať. A potom to príde – ľudia začnú rozprávať, akoby si tam vôbec nebol. Možno kamarát, partner, súrodenec alebo úplne cudzí človek vo vlaku. Zrazu počuješ veci, ktoré by si radšej nikdy nepočul.
Ľudia sú totiž najúprimnejší práve vtedy, keď si myslia, že ich nikto nepočuje. A práve v tých chvíľach sa odhaľujú najbizarnejšie, najtrápnejšie, no aj najvtipnejšie príbehy. Títo používatelia Redditu o tom vedia svoje. Niekedy ide o neškodné hlášky, inokedy o situácie, z ktorých človeku behá mráz po chrbte.
1. Počul som, ako sestra lezie po posteli. Predstieral som spánok, lebo ma zaujímalo, čo má za lubom. Zrazu zakričala „hajáááá“ a skočila na mňa ako na trampolínu. Takmer som dostal infarkt. Niekedy si naozaj želám, aby som mal normálnych príbuzných.
2. Kvôli hustému dažďu som uviazla desiatky kilometrov od domu. Zavolala som kamarátovi, či ma neodvezie. Kým sme dorazili, premohla ma únava, a tak som uňho prespala. Zo spánku ma prebudili tlmené hlasy jeho kamarátov. Bavili sa o tom, aké by to bolo super, keby si si mnou všetci užili. Už som mala obuté topánky a bola pripravená ujsť, no môj kamarát ich vyhodil sám. Objala som ho a poďakovala som sa mu, že ma ochránil. Mala som len šestnásť rokov.
3. Trpím problémami s plynatosťou a raz som začul, ako manželka šepká mačke: „Občas si potichu poprdkáva a potom vyjde hovienko.“ Mačka na ňu pozrela a súhlasne zamňaukala. V tej chvíli som sa cítil, akoby sa proti mne spojili.
4. Moja bývalá pred desiatimi rokmi volala s chlapom, s ktorým ma podvádzala. Počul som, ako mu hovorí, že po ňom túži tak veľmi, až jej tŕpne celé telo. Otočil som sa k nej, otvoril oči a pokojne povedal: „Zbaľ sa a odíď.“ Nahnevala sa, keď som jej z kabelky vybral kľúč od bytu. Pred odchodom si pritom obliekla spodnú bielizeň, ktorú som jej kúpil – irónia ako z filmu.
5. Moji „kamaráti“ sa bavili o tom, aká som otravná. Vraj ku mne chodia len preto, že mám byt, kde sa môžu opíjať. Na druhý deň som s nimi prerušila kontakt. Potom som upadla do depresie, mala som len osemnásť. Dnes, keď vidím, kam to dotiahli, viem, že som spravila správne rozhodnutie.
6. Počas asi najdlhšej cesty vlakom v mojom živote som si vypočul celý životný príbeh náhodného tínedžera. Chalan rozprával bez prestávky, akoby mu za každé slovo niekto platil. Skúsil som zavrieť oči a predstierať spánok, no ani to ho nezastavilo. Hovoril ďalej, akoby sedel v talkshow.
7. Moja dcéra raz učila mladšieho brata o rozdieloch medzi mužmi a ženami. Povedala mu: „Muži sú ako psi. Spia, jedia a kakajú.“ Potom dodala: „Ženy spia, len keď chcú.“ Povedal to niekto, koho som celé detstvo prenášal z gauča do postele. Ironické, však?
8. „Nebuď zbabelec a pobozkaj ju. O ničom sa nedozvie, veď spí.“ Keď som to počula, stuhla som od hrôzy. V tej sekunde by sa mi nikto krvi nedorezal. Našťastie to ten človek neurobil. Dodnes ďakujem osudu, že som z tej situácie vyviazla bez ujmy.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
