9. Jednu noc som spal u bratranca. Uprostred noci vošla do izby jeho mama, sadla si mu k posteli a začala hovoriť: „Synu, pôjdeš do pekla, ak sa nezmeníš.“ Tvrdila, že sa musí udobriť s Bohom, inak dopadne zle. Bolo to zvláštne, pretože obaja sa prezentovali ako ateisti.
10. Môj vtedajší priateľ prijal hovor od svojej údajnej ex, ktorá bola pol roka vo väzení. Počula som, ako mu hovorí: „Dúfam, že sa dostanem von, kým sa narodí náš malý.“ Keby som nestála, asi by sa mi podlomili kolená. V tej chvíli som vedela, že s tým človekom končím.
11. Moja dcéra raz vysvetľovala našej mačke a neexistujúcim psom, že musia byť ticho, lebo ocko spí. Vraj ak ma zobudia, zamknem ich do žalára spolu so zlými chlapcami. Neviem, či to treba dodať, ale žiadny žalár naozaj nemáme. Deti majú občas zvláštnu fantáziu.
12. Raz som počul bratranca so sesternicou, ako sa veľmi vášnivo oddávajú intímnym radovánkam. Celkom ma to šokovalo. Neskôr sme zistili, že v skutočnosti nie sú príbuzní. Napriek tomu to bol poriadne divný a nepríjemný zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda.
13. Kempovali sme s kamošmi v dodávke. Vonku bolo hádam milión stupňov, takže sme nechali otvorené všetky okná. Ráno nás zobudil muž zo susedného stanu, ktorý kričal na ženu: „Zlato, neuveríš, on sa zase posr*l!“ Všetci sme vybuchli smiechom. Bol to najlepší budíček leta.
14. V práci sa nič nedialo, tak som si na chvíľu zdriemol. O chvíľu vošli dvaja kolegovia. Jeden z nich sa zastavil pri mne a spýtal sa: „Prečo má ten chlap také sakramentsky malé ruky?“ Potom odišli, akoby nič. Dodnes rozmýšľam, či som sa mal uraziť, alebo sa radšej zasmiať.
15. „Najlepší kamarát“ a zároveň spolubývajúci prišiel skontrolovať, či som ešte na izbe. Bol som, len som sa schoval pod perinu. Keď si myslel, že som preč, začal rozprávať, ako by mi najradšej jednu vrazil. Bol to alkoholik s narcistickými sklonmi. Dnes už nie je ani môj kamarát, ani spolubývajúci.
16. Po dvanásťhodinovej šichte som šla s kamošmi na párty. Okolo polnoci som si chcela ísť ľahnúť, no nikto ma nevedel odviezť. Sadla som si do kopy kabátov a zaspala. Zobudila som sa na to, ako dvaja chalani prehľadávajú kabáty. Keď ma zbadali, mysleli si, že som mŕtva. Začali panikáriť, premýšľali, čo so mnou, a napokon sa zhodli, že „tú skapacinu nechajú na niekoho iného“. Vraj nechcú pokaziť párty. Takto vyzerá empatia po polnoci.
