Počet väzňov na Slovensku za posledné roky dramaticky klesol. Štát chce ich rady naďalej zmenšovať

Držanie väzňa je pre štát prekvapivo finančne náročné.


Za uplynulé dva roky došlo na Slovensku k výraznému poklesu počtu väzňov – podľa údajov Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR klesol počet osôb vo výkone trestu približne o 20 %. Kým v roku 2023 bolo za mrežami viac než 10-tisíc ľudí, dnes je to približne osemtisíc. Najvýraznejší prepad nastal po tom, čo nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorá upravila trestné sadzby a rozšírila využívanie alternatívnych trestov, ktoré väzni využijú v budúcnosti viac, informuje web Dnes24.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Pokiaľ Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v reakcii na tieto zmeny pristupuje k rušeniu či transformácii niektorých ústavov, ide podľa analytikov o pragmatický a ekonomicky odôvodnený krok. Rezort financií pritom zdôrazňuje, že kapacita väzení zostáva aj po úpravách viac ako dostatočná. Priemerná obsadenosť väzníc aktuálne nedosahuje ani 80 percent, a to aj pri zohľadnení 10-percentnej rezervy potrebnej pre fungovanie systému.

Väzni už väznice nenaplňujú

Najväčšiu pozornosť vzbudilo rozhodnutie zatvoriť väznicu v Levoči. ÚHP ho považuje za správny a logický krok. Podľa ich údajov išlo o ekonomicky najnáročnejšie zariadenie v krajine, ktorého prevádzka bola až o 80 percent drahšia než priemerné náklady na chod iných väzníc. Situácia bola dlhodobo neudržateľná – počet zamestnancov v Levoči presahoval počet väzňov, pričom ústav nebol vyťažený.

Okrem Levoče dôjde aj k uzavretiu otvorených oddelení v Sabovej a Opatovciach. V tomto prípade však ide len o menší zásah do kapacít – obe zariadenia spolu predstavujú asi dve percentá celkovej kapacity ZVJS. Analytici pripomínajú, že reorganizácia väzníc neznamená oslabenie systému, ale skôr jeho lepšie prispôsobenie súčasným potrebám.

ÚHP zároveň upozorňuje, že väzenský systém predstavuje pre štát mimoriadne vysokú finančnú záťaž. Priemerné ročné náklady na jedného väzňa dosahujú približne 38-tisíc eur. Aj z tohto dôvodu odborníci odporúčajú pokračovať v reformách, ktoré by ďalej znižovali počet odsúdených vo výkone trestu. Patrí sem najmä efektívnejšie využívanie alternatívnych trestov – napríklad domáceho väzenia s elektronickým monitorovaním či programov zameraných na resocializáciu.

Mohlo by ťa zaujímať:

Kto bol najdrahším väzňom v histórii? Ročné náklady na pobyt tohto muža za mrežami dosiahli takmer pol milióna dolárov

Úprava systémov

V rámci dokumentu Revízia výdavkov na väzenstvo ÚHP konštatuje, že Slovensko má dlhodobo nadpriemerný počet väzňov na obyvateľa v porovnaní s krajinami Európskej únie. To sa prirodzene premieta aj do výdavkov štátu. V roku 2024 dosiahli výdavky ZVJS úroveň 315 miliónov eur, pričom za poslednú dekádu rástli rýchlejšie ako verejné výdavky celkovo. Podľa analytikov je preto nevyhnutné prijať kroky, ktoré zabezpečia efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ako príklad možného finančného benefitu uvádza ÚHP odhadovanú úsporu najmenej troch miliónov eur ročne len na základe zefektívnenia prevádzky väzníc. Novela Trestného zákona už podľa nich viedla k uvoľneniu 1 443 väzenských lôžok, ktoré v súčasnosti zostávajú nevyužité. To vytvára priestor pre ďalšiu optimalizáciu prevádzky, vrátane racionalizácie počtu zariadení.

Štátni analytici zároveň poukazujú na to, že ešte väčší finančný aj spoločenský efekt by mohlo priniesť širšie uplatňovanie alternatívnych trestov. Najmä pri menej závažných a nenásilných trestných činoch. Podľa ich odhadov by takéto opatrenia mohli znížiť počet väzňov o ďalších 1 170 ľudí. Inšpiráciu pritom Slovensko môže čerpať zo zahraničných prístupov, kde je probácia či mediácia bežnou súčasťou trestnej politiky.

Alternatívne tresty na vzostupe

Posilnenie alternatívnych trestov a dôraz na resocializáciu by zároveň mohli pomôcť pri opätovnom začlenení odsúdených do spoločnosti. ÚHP zdôrazňuje, že zdroje, ktoré štát vynakladá na väznenie, by mohli byť presunuté na aktivity podporujúce návrat prepustených na trh práce či do sociálneho života, čím by sa z dlhodobého hľadiska znížila recidíva.

Pokles počtu väzňov spoločne s prebiehajúcimi reformami tak predstavuje pre Slovensko historickú príležitosť, ako zmodernizovať trestnú politiku, odbremeniť verejné financie a vytvoriť systém, ktorý bude dôraznejšie podporovať obnovu spoločenských väzieb a riešenie príčin kriminality.

väzenie, väzeň, Nórsko, luxus
Shutterstock

Tagy:
REKLAMA
Šimon Patkoš
Svoju písaciu púť som začal už na strednej škole, no do sveta textu som sa naplno ponoril počas štúdia filmovej scenáristiky a dramaturgie na vysokej škole. Najviac sa vo svojich článkoch venujem filmovým témam, no nepohrdnem ani originálnymi historicko-kuriózno-krimi príbehmi.Okrem písania sa venujem ilustrácii a literárnej tvorbe. A aby sme si lepšie rozumeli — najlepšia vec na svete sú dve hodiny strávené v poloprázdnom kine pri dobrom filme.
Najčítanejšie
Podobné