Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Sobota 2.11.2024
sk
cz
Památka zesnulých

Pocit, že sa to už raz stalo. Čo stojí za záhadným fenoménom déjà vu?

Tajomný fenomén zažila aspoň raz väčšina ľudí. Čo naň hovoria psychológovia?


Asi každý z nás už v živote zažil situáciu, o ktorej bol presvedčený, že ju už niekedy v minulosti prežil. Tento pocit je veľmi intenzívny a môže sa vzťahovať aj na videné či počuté podnety. V psychológii sa tento stav nazýva déjà vu (v preklade: už videné).

Už som to raz prežil!

Termín déjà vu prvýkrát použil francúzsky psychológ Émile Boirac v roku 1876 a neskôr sa tomuto fenoménu podrobnejšie venoval aj vo svojej knihe L’Avenir des sciences psychiques, ktorá vyšla v roku 1917. Človek, ktorý prežije déjà vu, má silný pocit, že daná udalosť sa už niekedy odohrala.

Sám ale nedokáže presne určiť, kedy sa mala stať. Aj vďaka tomu je déjà vu zahalené rúškom mystéria a tajomnosti. Podľa prieskumov je navyše déjà vu v populácii pomerne rozšíreným javom, uvádza sa, že ho aspoň raz v živote zažila väčšina ľudí (odhad sa pohybuje medzi 60 až 80 %).

Shutterstock

Ezoterici a paranormálni nadšenci tento jav spájajú s nadprirodzenom a tvrdia, že déjà vu je prejavom veštectva a videnia do budúcnosti. Iní zase hovoria, že ide o varovnú predtuchu, ktorá je zlým znamením. Vedci, samozrejme, podobné „vysvetlenia“ odmietajú a argumentujú, že déjà vu sa dá objasniť oveľa racionálnejšie. Psychológovia ponúkli hneď niekoľko možných hypotéz.

Vysvetlenie

Podľa niektorých expertov by mohlo ísť o jemné oneskorenie medzi ľavou a pravou hemisférou mozgu. Ľavá a pravá hemisféra zaznamenávajú informácie nezávisle od seba, ale v rovnakom čase, takže vyvolávajú ilúziu jednoty. Keď však dôjde k menšiemu oneskoreniu v predaní, prijme dominantná hemisféra (obvykle je to tá ľavá) informáciu dvakrát, druhýkrát ale s určitým oneskorením. Následkom toho je silný pocit déjà vu.

V niektorých prípadoch sa déjà vu môže objavovať ako príznak epilepsie či neurologických porúch. Výskumníci sa spočiatku domnievali, že déjà vu môže mať súvis s istými psychickými ochoreniami, ako depresia, schizofrénia či úzkostná porucha. To je však dnešnou vedeckou obcou odmietané (hoci v prípade úzkostných stavov sa déjà vu môže objaviť). Pocit déjà vu sa zvykne viazať aj na sny.

Shutterstock

Vedci tiež prišli s hypotézou, že k déjà vu dochádza vtedy, ak sa človek dostane na miesto, ktoré je síce cudzie, ale zároveň veľmi podobné inému miestu, ktoré v minulosti navštívil. V roku 2009 sa dokonca uskutočnil výskum, pri ktorom boli účastníkom ukázané fotografie miest, ktoré boli veľmi podobné tým, ktoré účastníci už navštívili. Mnohí z nich mali pocit déjà vu.

Vo výsledkoch danej štúdie navyše vedci uviedli, že pocit déjà vu je častejší v prípade ľudí, ktorí veľa cestujú, a ľudí, ktorí si pamätajú svoje sny. V ich prípade je déjà vu naviazané na konkrétne zážitky (pri cestovaní), prípadne na ich podvedomie (v prípade snov).

Podobné pocity

Možno ťa tiež prekvapí, že déjà vu nie je jediným takýmto zvláštnym pocitom. Existujú totiž aj rôzne iné spriaznené fenomény. V prvom rade je tu jamais vu (nikdy nevidené), čo je opak déjà vu. Označuje dobre známu situáciu, ktorú dotyčný človek nie je schopný rozpoznať (napríklad pri pohľade na vlastné auto má pocit, že ho nikdy nevidel).

Ďalším podobným termínom je presque vu (takmer videné). Ten je charakteristický silným pocitom, že človek už-už dosiahne nejaké významné „zjavenie“, ku ktorému ale nedôjde. Jednoducho sa to dá predstaviť napríklad v situácii, keď si nevieme spomenúť na meno nejakého známeho človeka, hoci veľmi dobre vieme, ako sa volá.

Shutterstock

Ďalej poznáme aj výraz déjà rêvé (už snívané), teda pocit, že sa nám už snívalo niečo, čo práve prežívame. Déjà entendu (už počuté) označuje pocit, že sme niečo (napríklad pieseň) už kedysi počuli, hoci nevieme, kde a kedy.

Zažil som déjà vu. Čo to znamená?

Ak si teda niekedy zažil déjà vu, znamená to podľa odborníkov niekoľko vecí. V prvom rade to znamená, že si zrejme mladý človek. Podľa výskumov sa déjà vu neobjavuje u starších ľudí (resp. sa objavuje zriedkavejšie). Úplne najčastejšie ho zažívajú deti okolo 10 rokov (prípadne mladšie). Objavuje sa aj medzi mladými vo veku 18 až 25 rokov. Vo všeobecnosti ale platí, že čím je človek starší, tým menej déjà vu zažíva.

Hoci déjà vu môže byť symptómom vážnych porúch mozgu, väčšinou je to skôr znakom toho, že tvoj mozog pracuje správne. Zároveň tento pocit môžeš zažívať, ak si prepracovaný či v strese, prípadne ak pociťuješ úzkosť.

Shutterstock

Déjà vu vo filmoch

Samotný fenomén déjà vu zaujímal nielen vedcov, ale aj umelcov. Stal sa námetom pre viaceré filmy (najmä tie, v ktorých sa cestuje v čase, alebo v takých, kde sa hrdina ocitne v časovej slučke). Za všetky môžeme spomenúť výborné sci-fi Déjà vu od Tonyho Scotta či sériu Matrix od súrodencov Wachowských, kde déjà vu znamená poruchu v Matrixe a hroziace nebezpečenstvo.

Do istej miery sa s týmto fenoménom môžeme stretnúť napríklad aj v kultovej komédii Na Hromnice o deň viac, trileri Memento, romantickej komédii Lásky čas či v hororovej sérii Nezvratný osud.


Tagy:

Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.