7. Zhodou okolností som mal rovnakú váhu a výšku ako obžalovaný v prípade pohlavného zneu*itia. Právnik poškodenej si ma najal, aby mohol zhotoviť 3D scan so mnou ako „obžalovaným“ a figurínou ako „poškodenou“ v aute. Dali mi 800 eur za 45 minút sedenia v aute, no musím povedať, že som sa ešte v živote necítil zvláštnejšie.
8. Išiel som s kamošmi do baru a skončil v moteli so staršou ženou. Keď som sa zobudil, bola fuč, no na stole ležali dve stovky aj s odkazom: „Zbožňujem robiť takéto veci. Tu máš nejaké drobné na cestu domov.“ Nechala mi na seba aj kontakt, keby som si to náhodou chcel zopakovať.
9. Stával som pri veľkých križovatkách v kostýme obrovského keksíka a mával ceduľou na autá. Keďže to nikto nechcel robiť, platili veľmi slušne, bola zima, takže mi v kostýme bolo tak akurát, a nikto nevedel, že som vnútri ja. Divný džob, ale nesťažujem sa naň.
10. Pracujem pre farmaceutickú spoločnosť. Máme program, prostredníctvom ktorého môžeš dostať za darovanie malého množstva krvi (zhruba 100 ml) nejaké peniaze. Krv následne používame na účely výskumu. Neraz som si dala zaplatiť za svoju k*v.
11. Raz som našiel desinku v Biblii na hotelovej izbe. Odvtedy si ju zakaždým prelistujem, len tak pre istotu, a už sa to párkrát zopakovalo.
12. Jeden vysokoškolský študent mi zaplatil, aby na mne mohol testovať vplyv výživových doplnkov. Išiel so mnou do fitka, odcvičil som nohy a on mi zobral krv. O dva dni mi zobral krv znovu. Potom som týždeň bral akýsi prášok, išiel do fitka, odcvičil nohy a on mi zase zobral krv. Netuším, čo mi to dal, ale zatiaľ nemám druhú hlavu, a tie peniaze mi fakt bodli.
13. Zhruba dvadsať rokov dozadu, keď som bola na strednej, som narazila na veľmi zvláštnu webstránku pre „umelcov“. V podstate, mohol si sa zaregistrovať a ľudia ti platili, aby si im nakreslil explicitný furry materiál. Na svoj vek a tú dobu som si zarobila nekresťanské peniaze, ale nebudem klamať – niektoré veci, čo som musela nakresliť, dodnes neviem dostať z hlavy.
14. Keď som počas vysokej polroka študoval v Japonsku, raz som na ulici držal ceduľu s nápisom: „Za 100 yenov sa môžete dotknúť mojich vlasov.“ Som blondiak a z nejakého dôvodu sú Aziati mojimi vlasmi priam posadnutí. Zarobil som dosť na kúpu Pokémon hier, ktoré som neskôr po návrate domov predal za desaťnásobok.
