4. „Počkaj, až budeš mať deti!“
Na jednej ruke zavesené decko, na druhej taška s plienkami, keby mala ešte jednu, mohla by si z trička oškrabať zaschnutý zvratok, ale nemá. Tak aspoň mudruje. „Jasné, že teraz máš na všetko čas,“ hovorí, akoby si bezdetní ľudia len váľali šunky pred telkou a premýšľali, či si palec vrazia do ľavej alebo pravej nosnej dierky.
To, že niekto nemusí desaťkrát do dňa kojiť, ešte neznamená, že nemá žiadne povinnosti. Pečené holuby mu do huby samy nespadnú. Stále musí chodiť do roboty, prať, variť, upratovať, behať na stretká a riešiť, prečo mu nabehol nedoplatok na zdravotke, keď platí, ako má. Len si to vie zorganizovať.
5. „Mal si len šťastie.“
Áno, šťastie. Tri roky strategického delenia jednej paštéty medzi desať chlebov, tri roky chuti zakopať sa pod zem vždy, keď frajerka chcela ísť do mesta a on vedel, že nemá ani na slanú vodu, tri roky na piatich hodinách spánku a dvoch litroch brečkovej nesky. Tri roky rátania každého centa, lebo firma len brala a nedávala nič. Šťastie.
Slová človeka, čo v živote nič nedokázal a radšej, ako by si na tom priznal podiel viny, osočuje všetkých naokolo. Oni mali náskok, finančné injekcie od rodičov, ich má vesmír radšej, tak to skrátka je. Mali šťastie. Nič viac.
