Na EMEFKA sme ti už jeden článok o podivných a mrazivých posledných slovách ľudí, ktorí bez stopy zmizli, priniesli. Podobne znepokojivých prípadov ale máme viac, takže sa teraz vraciame s ďalšími 5 príbehmi. Posledné slová dotyční priamo povedali svojim blízkym, prípadne ich napísali v podobe textových správ. Následne akoby sa po nich zľahla zem.
1. „Prosím, ponáhľaj sa. Mám strach… Nechaj to tak.“
18-ročná Brookelyn Farthing zmizla 21. júna 2013 v meste Berea v americkom štáte Kentucky. Najprv strávila čas s rodinou na oslave 70. narodenín svojho starého otca a neskôr sa so sestrou a bratrancom vydala na oslavu narodenín svojho kamaráta. Podľa všetkého sa dobre bavili, ale sestra a bratranec sa rozhodli, že pôjdu domov skôr.
Brookelyn im povedala, nech pokojne idú, pretože plánovala prespať u kamarátky. To sa napokon nestalo, pretože sa s kamarátkou pohádala, a tá z párty odišla.
Brookelyn párty opustila v spoločnosti dvoch mužov a odišla do domu jedného z nich. Pravdepodobne z tohto domu o štvrtej ráno písala bratrancovi, aby pre ňu zašiel. Ten ale odmietol, keďže vypil veľa alkoholu a nemohol šoférovať. Brookelyn sa následne ozvala svojmu bývalému priateľovi.
Napísala mu niekoľko správ, ktoré prišli rýchlo po sebe. Písalo sa v nich: „Môžeš sa poponáhľať? Prosím, ponáhľaj sa. Mám strach.“ Potom ale jej bývalý dostal správu: „Nechaj to tak.“ Dodala tiež, že ide na inú párty. Kamarát sa jej snažil dovolať a písal jej, s kým tam ide, ale žiadnu odpoveď nedostal.
https://www.facebook.com/MissingBrookelynFarthing/photos/624771544239452
Brookelyn je od tej noci nezvestná. Dom, v ktorom sa v osudnú noc zdržiavala, ešte v ten večer zachvátil požiar. Hasiči v ňom našli viacero vecí, ktoré jej patrili. Majiteľ domu vyhlásil, že dievča uňho skutočne bolo, ale neskôr ju odviezol na inú párty, kde ju naposledy videlo aj niekoľko ďalších svedkov. Tu sa ale jej stopa definitívne stráca.
2. „Mám ťa rád, oci.“
25-ročný Chase Allen Lackey bol bezproblémový mladík a vášnivý športovec. 30. júna 2017 si so svojím otcom Craigom zahral softbal. Pri rozlúčke mu povedal: „Mám ťa rád, oci.“ Na druhý deň si Chase vyšiel na prechádzku so svojím psom, z ktorej sa už nevrátil. Polícii sa nepodarilo vypátrať ani jeho psa.
Žiadne z Chaseových osobných vecí z jeho bytu nezmizli, ale polícia sa domnieva, že v jeho prípade došlo k násilnému činu. Doteraz ale nemá v rukách žiadne dôkazy.
https://www.facebook.com/Finding-Chase-Allen-Lackey-203325707141200/photos/204501240356980
3. „Nikdy nehovor zbohom.“
26-ročná Shelly Dene zmizla v auguste 2013 v meste Edmonton v kanadskej provincii Alberta. Išlo o veľmi nezávislú ženu, ktorá rada cestovala a mala aktívny sociálny život. Napriek tomu však mala problémy vo vzťahu, podľa všetkého bol jej partner žiarlivý a neustále ju chcel kontrolovať. V minulosti sa tiež dostala do ťažkostí s drogami. V čase jej zmiznutia už ale tri roky abstinovala.
Podľa výpovede jej sestry Candice bolo krátko pred zmiznutím jasné, že Shelly niečo trápi. Keď sa sestry stretli na narodeninovej oslave Candicinho synčeka, Shelly jej povedala zvláštne slová: „Nikdy nehovor zbohom.“ Neskôr sa s ňou Candice skontaktovala prostredníctvom mobilu. V textovej správe sa jej opýtala, či je v poriadku. Shelly odpísala: „Nie.“
Odvtedy ju nikto nevidel. Shelly v tom čase bývala so svojou starou mamou, ktorá bola na niekoľko týždňov mimo mesta. Keď sa vrátila, po jej vnučke nebolo ani stopy. Najprv si z toho nič nerobila, pretože si myslela, že je proste niekde na cestách, keď sa ale mladá žena neobjavila ani v ďalších dňoch, jej blízki zavolali na políciu.
Vyšetrovatelia sa snažili overiť všetky dostupné možnosti a teórie, Shelly však dodnes nenašli. Jej sestra si myslí, že mohla byť zavraždená.
4. „Sme v polohe 157-357. Letíme z juhu na sever.“
Amelia Earhart bola americká pilotka, ktorá sa narodila v roku 1897 a zmizla 2. júla 1937 počas letu nad Tichým oceánom. Amelia bola skúsenou pilotkou, ktorej sa ako vôbec prvej žene podarilo v roku 1928 preletieť Atlantický oceán. Za svoje aktivity si odniesla aj viacero ocenení. Plánovala tiež let okolo sveta, k tomu ale už nikdy nedošlo. 2. júla 1937 na svojom lietadle zamierila k Howlandovmu ostrovu v Tichom oceáne.
Na ten podľa všetkého nikdy nedorazila. Hoci sa riadila dostupnými informáciami o polohe ostrova od lode Itasca, Amelia radistovi hlásila, že ostrov nevie nájsť. Dodala tiež, že jej dochádza palivo. Jej posledné slová boli: „Sme v polohe 157-357. Letíme z juhu na sever.“ Spojenie sa potom prerušilo.
Počas následného vyšetrovania sa špekulovalo, že Amelii došlo palivo a proste havarovala do oceánu. Aj napriek rozsiahlemu pátraniu sa však dlho nepodarilo objaviť telo ani zvyšky lietadla. V roku 2010 ale boli objavené kúsky ľudských kostí na ostrove Nikumaroro.
Podľa vyšetrovateľov patrili tieto kosti Amelii a jej navigátorovi. Zrejme núdzovo pristáli a na ostrove následne žili niekoľko mesiacov. Napokon pravdepodobne zomreli na dehydratáciu. Objavili sa ale aj teórie o tom, že Amelia a jej navigátor prežili, avšak padli do japonského zajatia. Japonci ich mali ako špiónov následne popraviť.
5. „Niekto ma sleduje.“
Susan Walsh zmizla 16. júla 1996 vo veku 36 rokov. Pracovala ako spisovateľka a novinárka na voľnej nohe. Stratila sa v blízkosti svojho domu v mestečku Nutley v New Jersey. Vo svojej mladosti mala problémy s alkoholom a na živobytie si zarábala aj ako striptérka. Keď sa jej narodil syn, s pitím skončila a rozhodla sa splniť si svoj sen – stala sa novinárkou. Vyštudovala vysokú školu a prispievala do niekoľkých novín.
Krátko pred zmiznutím údajne po 11 rokoch opäť začala piť. Blízkym a kamarátom sa tiež sťažovala, že ju sleduje stalker. Zmieňovala sa o ruskej mafii, ktorá sa zameriavala na obchod s ľuďmi a na prostitúciu. Walsh o tejto problematike napísala podrobný článok. Dva dni pred zmiznutím nakrúcala dokumentárny film Stripped a štábu povedala: „Niekto ma sleduje.“ 16. júla 1996 Kate vyšla zo svojho domu. Nie je jasné, kam presne šla, ale podľa všetkého si vybehla do neďalekého obchodu.
Neskôr údajne niekomu volala z telefónnej búdky. Tu sa jej stopa stráca. Polícia si najprv myslela, že žena sa mohla stať obeťou svojich zdravotných problémov a niekde skolabovala. Pred zmiznutím sa viacerým ľuďom sťažovala na to, že má žalúdočné vredy, emfyzém pľúc a bronchitídu. Trpela tiež bipolárnou poruchou, na ktorú užívala aj lieky. Nenašlo sa však jej telo. Polícia zároveň vylúčila, že by s jej zmiznutím mal niečo spoločné Susanin bývalý manžel (hoci ich vzťahy neboli ani zďaleka harmonické).
Vyšetrovatelia prišli aj s hypotézou, že Susanina smrť môže súvisieť s jej prácou investigatívnej novinárky. Do úvahy prichádzala ruská mafia, únos či nájomná vražda. Polícia nadhodila, že by mohlo ísť aj o prípad dobrovoľného zmiznutia. To ale Susanini blízki odmietajú s tým, že svojho malého syna by nikdy neopustila.
Pravdou však je, že existuje niekoľko svedkov, ktorí tvrdia, že Susan videli niekoľko mesiacov po jej zmiznutí, vrátane jej kamarátky Melissy. Tá tvrdila, že ju videla v spoločnosti neznámych mužov. Keď na ňu zavolala, Susan a muži rýchlo nastúpili do auta a odišli preč. Prípad je stále otvorený.
Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu
