Každý z nás je svojím spôsobom divný. Táto osobnostná zvláštnosť nás robí jedinečnými, a ak nájdeme niekoho s podobnou „divnosťou“, máme v živote vyhraté. Potom sa to divné už netýka iba jednej osoby, ale páru, rodiny, okruhu známych a priateľov… až to dôjde na úroveň celého národa. A koho iného by sme sa opýtali na zvláštne národné zvyky, ak nie Američanov?
Každá kultúra má svoje zvláštnosti a Amerika nie je výnimkou. Ona je pravdupovediac skôr kráľovnou tejto sociálnej sféry. Nikdy si sa nepýtal, prečo sa Američania doma nevyzúvajú, prečo sú vždy prehnane milí a prečo VŽDY nechávajú prepitné bez ohľadu na kvalitu obsluhy či jedla? Poďme sa teda spolu pozrieť na zvláštne zvyky Američanov, ktorým väčšina sveta nerozumie.
Patriotizmus
Je len málo národností, ktoré majú vo svojej DNA tak hlboko zakorenený patriotizmus ako Američania. Medzi tradičné národné zvyky Američanov teda patrí láska k vlasti, a to až do takej miery, že to niekomu môže pripadať zvláštne či dokonca desivé.
Ako si určite videl v mnohých filmoch z tejto krajiny, Američania pchajú národné symboly všade, kde sa dá – organizujú sprievody, deti v školách recitujú sľub vernosti, na oblečení majú vždy aspoň miniatúrny štátny symbol. A hlavne, všade vešajú zástavy. Každý rodinný dom musí mať na prednej verande americkú vlajku.
Sendviče s arašidovým maslom a džemom
Medzi najtypickejšie zvyky Američanov jednoznačne patrí PB&J sendvič. Ide o „pochúťku“, ktorá sa skladá z klasického bieleho amerického sendvičového chleba, arašidového masla a najčastejšie jahodového džemu. Väčšina sveta považuje tento pokrm za nie práve najlahodnejší, no Američania naň nedajú dopustiť.
Základnou zložkou je arašidové maslo. To, ako uvádza Wikipedia, priniesli do USA domorodí Mexičania. Najskôr sa zvyklo používať ako liek, no kvôli príjemnej chuti si ho pacienti obľúbili natoľko, že ho začali pridávať do svojich jedál. Objav arašidového masla sa oficiálne datuje do roku 1895 a pripisuje sa J. H. Kelloggovi, no už skôr, a to v roku 1884, si podobný produkt nechal patentovať muž z Kanady a o pár rokov neskôr v roku 1890 predával produkt peanut butter aj muž menom George A. Bayle Jr.
Pôvodne sa arašidové maslo používalo ako doplnok k slaným pokrmom, ako boli syry, krekry alebo zelenina. Nápad natrieť arašidové maslo na toastový chlieb prišiel až v roku 1896, prvá zmienka o kombinácii s niečím sladkým pochádza z kuchárskeho magazínu z roku 1901. Uvádza sa tu nápad pridať k arašidovému maslu natretému na chlebe ríbezľový džem alebo jablčné pyré.
Na popularite získal PB&J sendvič najmä vďaka vojakom, keďže arašidové maslo a džem boli tradičnou súčasťou vojenských prídelov potravín. Veľkým milovníkom tejto pochúťky bol americký prezident George W. Bush aj spevák Elvis Presley. Podľa štatistík zje jeden Američan za celý svoj život priemerne 3 000 PB&J sendvičov.
O tom, že konzumácia arašidového masla a aj sendviča s orechovou nátierkou a džemom patrí medzi populárne zvyky Američanov, svedčia aj dva národné dni – 24. január je v USA Národným dňom arašidového masla a 2. apríl zas Národným dňom arašidového masla a džemu, tzv. National Peanut Butter and Jelly Day.
A keď už sme pri tých sendvičoch, pre Američanov je typické, že ich chlieb je sladký. Teda, aspoň podľa cudzincov. Neameričania totiž hovoria, že všetko od krájaného chleba až po burgerové žemle chutí skôr ako sladké pečivo, než ako čokoľvek iné. Dôvod? Prostý, jeden krajec amerického chleba môže obsahovať niekoľko gramov cukru, zatiaľ čo európsky chlieb často v sebe nemá žiadny cukor.
Studená pizza
Medzi svetom nepochopené zvyky Američanov patrí aj ďalší gastro skvost – studená pizza. Celkovo je téma americkej pizze dôvodom kontroverzií, keďže vo všeobecnosti sa pôvod pizze pripisuje skôr južnej Európe. Na druhej strane, americká pizza je niečo originálne, a aj keď do USA prišla pizza vďaka talianskym prisťahovalcom, dostala tu svoj osobitý výraz, podobu aj chuť.
Americká pizza vo všeobecnosti sa by dala vnímať ako jeden zo svojských zvykov Američanov, no tento bod je o ničom inom. O studenej pizzi. Áno, Američania zvyknú jesť pizzu aj studenú a, podobne ako pri PB&J sendviči, majú pre Neameričanov len jeden odkaz – neodsudzuj to, kým to nevyskúšaš.
Posadnutosť zbraňami
Čo ti napadne, keď sa povie Amerika? Obezita, fastfood, patriotizmus a… a zbrane. Medzi jednoznačne nepochopené zvyky Američanov určite patrí ich láska k zbraniam a druhému dodatku Ústavy USA. Zatiaľ čo v iných krajinách sveta považujú strelné zbrane za zbytočné a nebezpečné, v Amerike môže vlastniť zbraň prakticky ktokoľvek, ak neexistuje závažný dôvod na to, prečo by ju nosiť nesmel.
Aj keď súčasný americký prezident sa usiloval túto skutočnosť zmeniť, získanie a legálna možnosť vlastniť krátku ručnú ľahkú zbraň je v tejto krajine bezproblémová a pomerne dosť jednoduchá. Svedčí o tom aj štatistika vydaná spoločnosťou Pew Research Centre v júni tohto roku. Podľa nej má americká civilná verejnosť vo vlastníctve 397 miliónov legálnych zbraní, čo predstavuje asi 121 zbraní na 100 rezidentov.
Prečo je v Amerike také jednoduché vlastniť zbraň a dokonca je jej legálna držba odobrená aj ústavou? Súvisí to s historickým kontextom 18. storočia a skutočnosťou, že Spojené štátny americké sa ako štát vyvinuli z kolónií.
„Druhý dodatok k americkej ústave pochádza z roku 1789 a právo vlastniť zbraň explicitne povoľuje suchým konštatovaním, že slúžia k individuálnej sebaobrane. Napríklad zakladatelia USA sa obávali, že bývalí britskí koloniálni vládcovia by sa mohli opäť chopiť moci vyslaním a podporou vlastných prezidentských kandidátov,“ vysvetľuje portál 24dnes.
Nepoužívanie metrického systému
Zatiaľ čo (skoro) celý svet používa centimetre, štvorcové metre, litre, gramy, kilá a stupne Celzia, Američania a ich zvyky majú, ako inak, svoj vlastný systém – používajú palce, stopy, yardy, libry, galóny či stupne Fahrenheita. Odborne sa tento systém nazýva imperiálny a jeho zložkami sú imperiálne jednotky.
Základnou jednotkou je palec – inch, ktorého veľkosť sa v jednotkách SI definuje ako 2,54 cm. Od neho sa odvodzujú ďalšie jednotky ako stopa (30,48 cm), yard (0,9144 m), míľa (1609,344 m) a iné. Okrem USA používajú °F na meranie teploty len 4 malé štáty – Bahamy, Belize, Palau a Kajmanské ostrovy. Základný vzťah medzi stupnicou Fahrenheita a Celzia je taký, že nula 0 °C sa rovná 32 °F (0 °F je -17,777 °C).
Prepočet amerického systému jednotiek rôznych veličín (dĺžka, hmotnosť, veľkosť, teplota či rýchlosť) je pomerne komplikovaný, niekedy nejasný a často zdrojom problémov. Napríklad, v roku 1999 inžinieri zle prekonvertovali jednotky z jedného systému do druhého, v dôsledku čoho prišla NASA o vesmírnu sondu, ktorá zhorela v atmosfére.
Aký je teda dôvod odlišností v uvádzaní jednotiek? Nuž, dalo by sa asi zhodnotiť, že v zásade žiadny. V roku 1975 bol v USA pokus o zavedenie Celziovej stupnice. Americký kongres vtedy schválil zákon o konverzii, ktorý mal viesť k celkovému rozšíreniu metrického systému v USA. Konverzia však mala byť dobrovoľná, k čomu americká verejnosť pristúpila pomerne laxne.
Zaujímavosť: Čo sa týka meranie teploty v °C a °F, chaos v tom má aj Veľká Británia. Tamojšie médiá totiž zimné teploty uvádzajú v stupňoch Celzia, zatiaľ čo letné teploty v stupňoch Fahrenheita.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
