V škole na biológii ťa učili samé tie „podstatné“ veci, ktoré v budúcnosti nepochybne využiješ. Od stavby listu cez tráviacu sústavu obojživelníka až po kostru človeka – jednoducho, všetko dôležité. Jediné, čo vynechali, boli… nuž, tie skutočne zaujímavé veci. A preto ti dnes prinášame vzorku z nich my.
1. Organizmy pod oceánskym dnom
Mariánska priekopa je najhlbším miestom na zemskom povrchu. V jej útrobách na samotnom dne dosahuje tlak hodnoty vyššie ako 100 MPa, a tento faktor bol hlavným dôvodom, prečo sa nikto nenazdával, že by tam mohol existovať život. Tvrdenie v januári roku 1960 vyvrátili výskumníci Donald Walsh a Jacques Piccard, ktorí v guľatej pozorovacej kabíne preskúmali jej zákutia a na povrch sa vrátili s fascinujúcou informáciou – niečo tam predsa len žije.
O vyše päťdesiat rokov neskôr na konferencii Goldschmidt Conference 2013 prezradili podmorskí vedci svetu, že touto priekopou to nekončí. Život možno nájsť ešte omnoho nižšie. Takmer štyri kilometre pod oceánskym dnom sa nachádza niekoľko druhov baktérií, húb a vírusov, ktoré sú podľa výskumov milióny rokov staré.
Tieto organizmy sa rozmnožujú zhruba raz za desaťtisíc rokov a ich celkový metabolizmus je veľmi pomalý. Vedecká komunita teda polemizuje o tom, či ich vôbec možno nazývať organizmami, keď celý svoj život strávia v takomto zombie stave.
Pod zemou sú roztrúsené veľmi nariedko – na odobratej vzorke o veľkosti jednej čajovej lyžičky sa ich nachádzalo približne 13-tisíc. Dá sa s určitosťou povedať, že rovnako veľká vzorka z normálnej pôdy by ich obsahovala milióny, ak nie viac.
2. Zubry na ostrove Santa Catalina
Kamenistý kalifornský ostrov Santa Catalina je okrem bežnej fauny obývaný aj tou pre túto oblasť skutočne netypickou. Reč je o zubroch amerických – obrovských zvieratách, ktoré následkami lovu v 19. storočí z Ameriky takmer úplne vymizli. Dodnes je nutné, aby žili v rezerváciách. Ako sa však na ostrov dostali?
Zubry sú pomerne zdatnými plavcami, ale tým to nebolo. V roku 1924 sa na ostrove natáčal film The Vanishing American, a bol to práve tento štáb, ktorý na ostrov dovliekol štrnásť zubrov. Dnes ich tam žije viac ako stopäťdesiat. Paradoxom celej situácie je, že scéna so zubrami sa do finálnej verzie filmu vlastne ani nedostala.
3. Rozmnožovanie gekónov panenských
Gekón panenský je plaz, vyskytujúci sa zväčša na pobrežiach Tichého a Indického oceánu, vrátane Maldív, Srí Lanky či Filipín. Dorastajú do dĺžky desiatich centimetrov a živia sa prevažne hmyzom. Nanešťastie, tento druh postihol nemilý osud a všetky samce vymreli (alebo sa len veľmi dobre skrývajú, čo je nepravdepodobné).
Samičky sa však okrem pohlavného rozmnožovania vedia množiť aj partenogeneticky. To znamená, že sa nový jedinec vyliahne z vajíčka, ktoré nebolo oplodnené samčekom. Jedinec, ktorý príde na svet takýmto spôsobom, bude však zákonite len samica. V preklade to značí, že druh nevyhynie, no problém s neexistujúcimi samcami to nevyrieši.
4. Psie určovanie času
Psy majú skutočne úctyhodný čuch, to je verejne známy fakt. So svojimi dvomi stovkami miliónov čuchových receptorov toho dokážu ňufákom zachytiť omnoho viac ako ľudia, počínajúc drogami v batožine a končiac až pri mŕtvych kožných bunkách, ktoré z nás každú sekundu opadávajú. Ale čas?
Podľa odborníčky na psy Alexandry Horowitz je to pravda. Súvisí to so zmenou vzduchu, ktorá sa počas dňa deje v každej miestnosti – teplý vzduch stúpa smerom k stropu a v každom okamihu sa nachádza na inom mieste. Pes tieto zmeny prostredníctvom čuchu dokáže odhaliť a odvodiť si z nich čas. Preto presne vie, kedy sa jeho majiteľ vráti domov z práce.
5. Moriak a farba jeho hlavy
Väčšina z nás považuje tieto operence za akúsi nevydarenú hru prírody. Živočích, ktorý nešťastnou náhodou skončil na hlave s niečím, čo veľmi okato pripomína mužské rozmnožovacie ústrojenstvo. Tí, ktorí s nimi pracujú, majú však celkom iný názor. Podľa nich sú to svieže, zvedavé stvorenia, ktoré sa rady socializujú. Ale o tom potom.
Zaujímavosťou týchto vtákov je to, že ich hlava a krčná oblasť mení farbu v závislosti od ich nálady. Keď sa samček moriaka teší, jeho hlava naberie modrý odtieň, a keď je v strese, tak zase očervenie. Takto strieda farby aj niekoľkokrát za deň.
Bonus: Výdavky na svrčky v Číne
Ľudia v ázijských krajinách holdujú naozaj zvláštnym koníčkom, a jedným z nich sú aj zápasy svrčkov. Táto podivnosť sa v Číne po prvý raz objavila viac ako tisíc rokov dozadu za dynastie Tchangovcov a drží sa až dodnes. Dokonca aj napriek tomu, že zápasy svrčkov vláda počas Kultúrnej revolúcie zakázala.
Dôkazom toho, že zápasom tento zákaz na popularite neubral, je aj táto suma. Suma, ktorú Číňania v roku 2010 do svrčkov investovali. Je to závratných 400 miliónov jüanov, v prepočte vyše 50 miliónov eur. Cena jedného svrčka sa pritom pohybovala v rozmedzí jedného až štyridsiatich eur, ak bol nadmerne agresívny, tak aj viac.
