Vychovávanie detí je obrovská zodpovednosť, na tom sa asi zhodneme všetci. Niekedy ale rodičia môžu pri výchove svojich potomkov urobiť niekoľko vecí, ktoré robia viac škody než úžitku.
Jedným z takých problematických prvkov je aj takzvané „helikoptérové rodičovstvo“ (helicopter parenting). Čo sa pod týmto označením vlastne skrýva? V zásade ide o typ výchovy, pri ktorom rodič venuje dieťaťu až príliš veľkú pozornosť a vo všetkých jeho problémoch sa mu snaží čo najviac pomáhať.
Je dobré nechať deti riešiť problémy vlastným silami
Iste, deťom sa pravdaže musí pomáhať, ale podľa odborníkov sa to nemá preháňať. Rodičia, ktorí sú až príliš fixovaní na pomoc svojim deťom, totiž pozorne sledujú každý aspekt života svojho potomka, každý jeden problém a majú pocit, že zaňho musia všetko vyriešiť.
Odborníci ale poukazujú na to, že dieťaťu treba nechať priestor aj na vlastné uvažovanie a riešenie problémov. Netreba preto chytať infarktové stavy, ak sa dieťa batolí po zemi, ale nechať ho preskúmavať prostredie. Týmto získava správnu koordináciu a orientáciu v priestore.
Pokiaľ sú teda v bezpečnom prostredí, je dobré nechať im voľnosť. Deti sa už od útleho veku učia riešiť problémy svojím spôsobom, čo je veľmi dôležité v ich ďalšom vývoji. Podstatné sú aj momenty, v ktorých zlyhajú, pretože sú to práve chyby a omyly, z ktorých sa učia.
Menej impulzívne správanie
Plač je neoddeliteľnou súčasťou detstva. Treba ale rozlišovať medzi deťmi mladšími ako jeden rok a trochu staršími. Tie staršie by totiž mali na určité podnety reagovať odlišným spôsobom. Rozhodne ale netreba dieťa príliš učičíkať a prehnane ho upokojovať. Skôr mu podať pomocnú ruku a nechať ho emócie vyventilovať. Je prospešné tiež naučiť ich adekvátnej (menej impulzívnej) reakcii na rôzne situácie.
Vlastnou snahou si deti cibria logické myslenie
Rovnako deťom prospieva, ak im dáme priestor na to, aby samé riešili domáce úlohy zo školy. Veľa rodičov sa s deťmi učí a pomáha im, ale podľa odborníkov sa to nemusí príliš vyplatiť. Keď totiž deti pracujú samostatne, zlepšujú svoje logické uvažovanie.
Pokiaľ ale v nejakom teste či inej skúške zlyhajú, rodičia by ich nemali prehnane ľutovať. Skôr je dobré ich povzbudiť tým, že určite uspejú nabudúce. Tým dávajú deťom možnosť poučiť sa z vlastných chýb a zlepšovať svoj výkon. Je prospešné ich tiež naučiť, že chyby a zlyhania patria k životu a sú tu preto, aby sme sa z nich niečo nové naučili.
Pokiaľ sa deti trápia s nejakou činnosťou, ktorá im nejde, rodičia by ju nemali vykonať za ne (aj keď je očividné, že im daná činnosť robí problémy). To učí deti požiadať o pomoc bez toho, aby sa za to cítili zahanbene.
