Pandémia koronavírusu v roku 2020 tvrdo zasiahla celý svet. Rúška, respirátory, dôraznejšia hygiena a ostražitosť sa stali pevnou súčasťou našich životov. Pravdaže, nejde o prvú (a s najväčšou pravdepodobnosťou ani poslednú) pandémiu, s ktorou sa ľudstvo muselo popasovať.
Od pandémie španielskej chrípky však uplynulo už viac ako sto rokov, takže ľudstvo na podobnú krízu rozhodne nebolo pripravené. V minulosti však boli pandémie oveľa ničivejšie, čo bolo spôsobené aj nedostatočnou zdravotníckou starostlivosťou či neexistenciou účinných liekov, o vakcínach ani nehovoriac. Vedci ale už pred nejakým časom prišli s pomerne zaujímavým záverom.
Podľa nich sme sa s koronavírusovou pandémiou nestretli prvýkrát. Uviedli, že veľmi podobná nákaza vypukla už v roku 1889. Tá sa nazýva aj pandémia ruskej chrípky (eventuálne aj ázijskej chrípky). Išlo o jednu z najhorších pandémií v histórii (hoci oproti neskoršej španielskej chrípke bola vo výsledku oveľa miernejšia), ktorá za sebou zanechala približne milión mŕtvych.
Prepukla v Rusku
K prvému prípadu ruskej chrípky pravdepodobne došlo v máji 1889 v ruskom regióne Buchar, hoci niektorí uvádzajú, že nákaza prepukla v Petrohrade. Vírus sa začal rýchlo šíriť a výrazne mu v tom pomohlo vtedajšie usporiadanie sveta. Vďaka priemyselnej revolúcii sa svet začal prepájať prostredníctvom infraštruktúry, lodnej prepravy a železníc.
To prospelo obchodovaniu, ale zároveň tiež vytvorilo výborné podmienky na šírenie vírusu. Za iných okolností by možno ruská chrípka neprerástla v pandémiu, ale ostala by len lokálnou epidémiou, avšak kvôli častým presunom obyvateľstva sa šírila ako požiar.
Najprv do ostatných častí Ruska, neskôr aj do Švédska (kde sa v prvých ôsmich týždňoch infikovalo 60 percent populácie), Nórska, Dánska či Nemecka. Neskôr nákaza prenikla aj do Severnej Ameriky, Veľkej Británie či Indie. Nasledovali Japonsko, Austrália, Nový Zéland a napokon aj Čína. Ľudstvo stálo zoči-voči celosvetovej pandémii.
Podobné príznaky
Ak sa pozrieme na to, aké príznaky ruská chrípka vyvolávala, podobnosť s koronavírusom je očividná. Chorí ľudia sa sťažovali na kašeľ, bolesti hlavy, stratu chuti či čuchu a vysoké teploty. Rovnako ako koronavírus, aj ruská chrípka predstavovala nebezpečenstvo hlavne pre starších ľudí (obeťami boli ale aj mladí ľudia).
Nemocnice zažívali silný nápor pacientov, vírus sa šíril veľmi rýchlo a potreboval len veľmi krátky čas, aby zamoril prakticky každý kút sveta. Jeho smrtnosť bola v priemere 1 až 1,5 percenta, ale v niektorých oblastiach sveta sa pohybovala aj na úrovni 4 percent.
Najhoršia bola hneď prvá vlna (od októbra 1889 do marca 1890). Počas nej bolo zaznamenaných najviac úmrtí. Lekárska veda bola vtedy, pravdaže, niekde úplne inde a neexistovali ani účinné protipandemické opatrenia. Neboli teda zavedené žiadne rúška, lockdown ani nič podobné. Lekári nevedeli, ako s vírusom bojovať, dokonca ani netušili, ako sa vlastne šíri.
V danej dobre prevládal názor, že zaň môže znečistený vzduch (takzvaná teória miazmatu). Táto domnienka bola kedysi dosť rozšírená, na základe ďalšieho skúmania vírusov a spôsobu ich prenosov sa však prišlo na to, že ide o nevedecký koncept.
Neexistoval ale ani účinný spôsob, ako ruskú chrípku liečiť. Pacientom sa podával chinín či salicylát sodný na zmiernenie horúčky, inak sa ale odporúčalo hlavne odpočívať. Ako liek sa často predpisovalo aj ópium či brandy.
Konšpirácie a hoaxy
Pokiaľ si myslíš, že dezinformácie, konšpirácie a hoaxy o pandémii sú znakom výhradne tejto doby, tak sa mýliš. Počas pandémie ruskej chrípky sa totiž vyrojilo mnoho tých, ktorí odmietali dodržiavať lekármi odporúčané opatrenia, a objavovali sa „zaručene pravé spôsoby liečby“. Niektorí ľudia napríklad uverili rôznym šarlatánom, ktorí tvrdili, že nákaze sa dá zabrániť pitím teplého slaného roztoku, dôkladným pôstom, či ak budú jesť ustrice.
Viacerí dokonca vážne verili bizarnej konšpirácii, že sa nákaza prenáša prostredníctvom svetla z elektrických žiaroviek (treba si uvedomiť, že tie boli v danej dobe stále novinkou). Prvá vlna začala ustupovať v marci 1890 a svet si mohol vydýchnuť. Teda, aspoň na chvíľu.
Obyvatelia si síce skutočne mysleli, že pandémia skončila, ale dnes už vieme, že to tak nebolo. Skončila len prvá vlna. Druhá sa vrátila v marci 1891 a trvala až do júna. Tá už mala miernejší priebeh, keďže počas prvej vlny sa infikovalo veľké množstvo ľudí, z ktorých časť chorobe podľahla a časť si vypestovala protilátky.
To, pravdaže, neznamená, že vírus už nebol nebezpečný. Naopak, ľudia naň stále zomierali vo vysokých počtoch. Tretia vlna vyčíňala od novembra 1891 do júna 1892, štvrtá v zime na prelome rokov 1893 a 1894 a posledná piata na začiatku roka 1895. Vírus potom evidentne zmutoval do pre človeka málo nebezpečnej podoby a stal sa len ďalším sezónnym ochorením.
Bilancia ale bola hrozivá. Ruská chrípka si vyžiadala približne milión obetí (svetová populácia vtedy bola 1,5 miliardy ľudí), jej obeťami bolo aj viacero známych osobností či panovníkov. Patril sem napríklad princ Albert Viktor, vnuk britskej kráľovnej Viktórie, ktorý podľahol nákaze vo veku 28 rokov, matematička Sofia Kovalevská, maliar Edwin Long, belgický princ Baudouin či ezoterička a zakladateľka teozofie Helena Blavatská.
Bol to naozaj koronavírus?
Niektorí vedci sa dnes prikláňajú k názoru, že ruskú chrípku v skutočnosti nespôsobil vírus chrípky, ale koronavírus. Základ pre túto hypotézu bol položený počas epidémie SARS v rokoch 2002 až 2004, keď virológovia sekvenovali ľudské a zvieracie koronavírusy. Podľa porovnania dvoch kmeňov zvieracieho vírusu Betacoronavirus1 a ľudského koronavírusu OC43 sa prišlo na to, že majú spoločného predka.
Tento vírus vznikol pravdepodobne niekedy okolo roku 1890, čo je obdobie, keď vypukla ruská chrípka. K podobným záverom došli v roku 2005 aj belgickí vedci. V roku 2020 sa na túto možnosť bližšie pozreli dánski vedci Lone Simonsen a Anders Gorm Pedersen, podľa ktorých išlo v roku 1890 s najväčšou pravdepodobnosťou o pandémiu koronavírusu. Svedčí o tom nielen časová zhoda, ale aj príznaky ochorenia.
Ďalším spoločným znakom je takzvaný „long COVID“. Týmto termínom sa označujú dlhotrvajúce zdravotné problémy, spojené s koronavírusom, ktoré u človeka pretrvávajú, aj keď je už vyliečený. Niečo podobné lekári pozorovali aj počas pandémie ruskej chrípky.
Vyliečení ľudia sa často sťažovali na rôzne ťažkosti, ktoré odborníci vtedy označili ako „pochrípkovú letargiu“ či „chrípkovú katalepsiu“. To by mohol byť ďalší dôkaz, že ruská chrípka bola v skutočnosti koronavírusom.
Zarážajúca podobnosť
Faktom ale je, že po takej dlhej dobe už nemáme možnosť tieto dohady overiť. Podobnosť ruskej chrípky so súčasnou pandémiou je však mimoriadne pozoruhodná a pomerne mrazivo nám ukazuje, ako by ľudstvo dopadlo, ak by nemalo žiadne pravidlá či obmedzenia. Obetí by bolo násobne viac a vírus by sa navyše pravidelne vracal vo vlnách (čo, napokon, vidíme aj dnes).
Vedci predpokladajú, že podobne ako ruská chrípka, aj koronavírus bude s každou ďalšou vlnou o niečo miernejší. Upozorňujú síce, že existuje aj možnosť, že zmutuje do horšej formy, ale z toho, čo vieme o evolúcii vírusov, sa zdá, že by to malo byť naopak.
Vírus sa totiž chce v tele hostiteľa množiť a nie ho zabiť, preto sa postupne prispôsobuje tak, aby mu spôsoboval čoraz miernejší priebeh choroby. Dúfajme, že podobne sa situácia bude vyvíjať aj v prípade tejto pandémie.
