Vo svete fitness, zdravej stravy a životného štýlu koluje veľmi veľa zaujímavých moderných trendov. Jedným z nich je aj prerušované hladovanie. Bohužiaľ, nie všetky trendy by sa dali označiť za zdravé. Všetci kvalitní výživoví poradcovia odporúčajú postupovať pri výbere diéty obozretne, pretože žiaden extrém nie je pre telo prospešný.
Za jeden z extrémov možno považovať aj spomínaný prerušovaný pôst. Takzvaný intermittent fasting (IF) sa stal v poslednom období veľmi populárnym spôsobom stravovania. Z toho dôvodu sa mu začalo venovať aj veľmi veľa vedcov a odborníkov, pričom štúdie prinášajú naozaj zaujímavé výsledky.
Čo je prerušované hladovanie?
Ide v podstate o časovo obmedzené jedenie založené na redukovaní množstva prijatých kalórií. Základ sledujúci podporu chudnutia tvorí časový princíp. Existuje niekoľko vzorcov prerušovaného hladovania. V podstate ide o rozdelenie si dňa na dve okná – to, počas ktorého človek je, a to, počas ktorého hladuje.
Americká webová stránka a poskytovateľ zdravotných informácií Healthline uvádza, že najčastejšie využívaným vzorcom stravovania pri tomto type diéty je pomer 16:8. Znamená to, že ľudia dodržiavajúci tento režim obmedzujú svoj denný príjem na 8 hodín. Zvyšných 16 hodín neprijímajú nič iba vodu, prípadne nesladené nápoje, ako sú čaj a káva.
Medzi slovenskými osobnosťami ho praktizujú napríklad influencerka Bianka Rumanová aj so svojím partnerom Jovinečkom (len na pripomenutie, ak chceš, prečítaj si, čo nám o svojom súkromí prezradil) alebo aj Zuzana Plačková, ktorá vďaka tomu po pôrode schudla desiatky kíl.
Aké to má výhody?
Pri každej diéte sa naskytá otázka, aké má výhody. Režim prerušovaného pôstu vo vzorci 16:8 má priaznivé účinky na chudnutie. Toto je logický dôsledok, keďže časové ohraničenie príjmu obmedzí aj množstvo prijatých kalórií.
Okrem zvýšenia efektu chudnutia vie tento systém zlepšiť hladinu cukru v krvi a dokonca predĺžiť dlhovekosť. Práve spomínaný efekt na chudnutie je však dôvodom rôznych diskusií. Preto sa vedci z University of Illinois Chicago rozhodli túto oblasť preskúmať.
„Skutočne sme chceli zistiť, či ľudia dokážu týmto spôsobom chudnúť dlhšie ako rok,“ vysvetlila podľa nezávislého amerického združenia verejných rozhlasových staníc National Public Radio (NPR) hlavná autorka štúdie Krista Varady. Podľa tejto profesorky výživy bolo hlavnou otázkou, či si takto sa stravujúci ľudia dokážu udržať úbytok hmotnosti dlhodobo.
90 dospelých, 3 skupiny, 12 mesiacov
Štúdie za zúčastnilo 90 dospelých spadajúcich do kategórie klinická obezita s BMI nad 30. Pozvali ich, aby sa zúčastnili 12 mesiacov trvajúceho skúmania, pričom účastníkov na začiatku rozdelili do troch skupín.
Prvá skupina mohla jesť len medzi poludním a 20:00, zatiaľ čo druhá skupina mala znížiť svoj denný kalorický príjem o 25 %. Tretia skupina fungovala ako kontrola pre štúdiu a nemusela robiť žiadne zmeny vo svojich stravovacích návykoch.
Po prvých šiestich mesiacoch sa ukázalo, že ľudia z prvých dvoch skupín stratili približne 5 % svojej počiatočnej telesnej hmotnosti. Diéty sa potom upravili tak, aby bol úbytok hmotnosti udržateľný, pričom sa teoretizovalo, že skupina obmedzujúca svoj príjem na základe časového ohraničenia schudne viac ako „počítači kalórií“.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
