Pokiaľ nie si deckom Borisa Kollára a nevyhral si v športke, je dosť pravdepodobné, že budeš bývať (alebo už bývaš) v podnájme. Niektorí majitelia bytov sú v pohode a počas celého pobytu ani nevieš, že vôbec existujú. No potom sú tu tí druhí, o zážitky s ktorými sa ľudia podelili na Twitteri.
1. Majiteľ bytu nám oznámil, nech sa pripravíme na to, že prídu robotníci a „budú niečo opravovať v obývačke“. Na druhý deň som prišla domov a zistila som, že dal krížom cez našu krásnu priestrannú obývačku postaviť stenu, aby vytvoril novú izbu na prenájom.
2. Raz na mňa majiteľ vybalil otázku, či ja a moji spolubývajúci používame halu. Odpovedala som, že prirodzene, je to predsa hala a vchádza sa cez ňu do bytu. „Nuž, dnes sa do nej sťahuje nový párik,“ skonštatoval, a ja som ostala stáť ako obarená. „Ale veď tam nie sú normálne dvere,“ argumentovala som, no on sa nedal. „Im to nevadí. Oni sú z Poľska,“ a bolo vybavené.
3. Mal som prenajaté poschodie rodinného domu so záhradou, v ktorom (na tom druhom poschodí) bývala aj majiteľka. Chovala hada, no ten otrčil kopytá, a potom už nechovala hada.
Ostali jej však nejaké živé myši, tak ich vypustila na záhradu v domnienke, že si nájdu nejaké pekné miestečko na život. Našli. Moju kuchyňu. Chvíľu mi trvalo, kým som si spojil dve a dve, a pochopil, prečo zrazu nachádzam myšie bobky a jedlo mi smrdí ako močovka.
4. Moja šialená majiteľka (ktorá mi, mimochodom, zvýšila nájom o dvojnásobok predošlej sumy dva týždne pred nasťahovaním) ma raz počastovala telefonátom o pol tretej ráno v noci. Vraj videla, že sa svieti v kúpeľni, a chcela vedieť, čo sa deje. Mám už predsa svoj vek (45) a ona sa bála, či som náhodou nedostal infarkt. Nie, nedostal. Bol som čúrať uprostred noci a zabudol som zhasnúť.
5. Deň po tom, čo som usporadúvala halloweensku párty, mi na zvonček zazvonila majiteľka bytu. V ruke držala obrovský obraz s podobizňou Ježiša Krista. Trvala na tom, aby som si ho zavesila na stenu. Údajne mal miestu dodať „pozitívne spirituálne vlny“.
6. Z môjho posledného (a našťastie už aj bývalého) majiteľa sa vykľul vrah, ktorý vraj zabil vlastnú ženu. V momente, keď som sa s ním začal súdiť, pretože mi ukradol depozit, som o tom nemal ani páru. Poriadne mi stiahlo polky, keď som sa o tom dozvedel. Našťastie ho súd uznal vinným. Teraz sedí za mrežami a hoci viem, že svoj depozit už neuvidím, som rád, že to takto dopadlo.
7. Raz mi majiteľka prišla oznámiť, že sa musím kratšie sprchovať, a mala na to hneď tri pádne dôvody. Prvým bol ten, že ju zvuk striekajúcej vody neskutočne ruší. Druhé dva boli ohľaduplné voči môjmu zdraviu (aké milé). Dlhé sprchovanie vraj škodí mojej pokožke a dlhý pobyt v uzavretom priestore, akým je sprcha, zle vplýva na moje pľúca, takže sa môžem kedykoľvek začať dusiť.
8. Dodnes sa neviem rozhodnúť, čo bolo najhoršie. Či to, že sa ma snažil presvedčiť, že chlapík so záchodovou voňavkou v spreji je deratizátor, alebo to, ako mi povedal, že si mám kúpiť kvalitnejšiu deku, keď nám v byte prestalo ísť kúrenie – uprostred zimy.
Tiež treba podotknúť, že ja som svoje nájomné riadne zaplatila. A možno to dokonca bolo to, ako o mne pred susedmi rozprával, že som prostitútka závislá na drogách… neviem, naozaj neviem.
9. Nasťahoval som sa do bytu, kde nefungoval bojler. Okamžite som kontaktoval majiteľa, no keď som ho oboznámil s problematikou, začal sa mi vyhýbať. Po niekoľkých týždňoch, neprečítaných správach a zmeškaných hovoroch mi prišla správa, že dnes príde opravár. Narýchlo som si v práci vybavil dovolenku a čakal, a čakal, a čakal…
Nikto nechodil. Večer mi to už bolo nadmieru divné, tak som opäť zavolal majiteľovi a pýtal sa, kde je opravár. Dostal som vysvetlenie? Nie. Vynadal mi, lebo som vraj fyzicky napadol toho neexistujúceho opravára, ktorý sa zľakol a odišiel.
10. Počas stáže som zdieľal byt s mužom v strednom veku, ktorý bol zároveň majiteľom. Bol presvedčený, že v tom byte straší duch jeho zosnulej matky, tak ma pre istotu nasťahoval do jej izby. Dva dni po nasťahovaní som prišiel domov a kto bol v mojej izbe?! Nejaký šarlatánsky šaman, ktorý sa snažil vykonať očistný rituál, pretože sa majiteľovi sníval škaredý sen. O jeho mame, pochopiteľne.
11. Volala som majiteľke bytu a oznámila jej, že budem dva dni meškať s platbou nájmu. Nebol v tom žiaden problém a ona ochotne súhlasila, že počká. Na druhý deň som prichádzala domov a už z diaľky som videla tú kopu vecí, ktoré boli pod mojím oknom.
Kopu mojich vecí. Hneď som jej volala a pýtala sa, čo to má, dopekla, znamenať, a jediné, čo mi tá ženská odpovedala, bolo: „Mrzí ma to. Ja som zabudla na náš predchádzajúci telefonát.“
12. Moja sestra išla vyvenčiť môjho psa, lebo som bola cez víkend mimo mesta. Otvorila dvere do bytu a našla tam majiteľa, ako v trenkách sedí na mojej sedačke, pije moje pivo a pozerá moju televíziu (byt sa prenajímal nezariadený, všetky veci v ňom boli moje vlastné). Asi netreba vysvetľovať, prečo som sa krátko nato odsťahovala.
13. Môj majiteľ trval na tom, že si ku mne bude chodiť prať špinavú bielizeň. Vraj neznáša hluk z práčky, ktorú má doma, a je to jeho jediná šanca, ako si na pár hodín týždenne oddýchnuť od svojej ženy.
14. Bývala som v budove, kde bolo viacero izieb pod jednou správkyňou, a tá ich mala všetky na starosti. Plus tam boli spoločné priestory. Tá stará ježibaba nám všade nechávala „trefné odkazy“, akoby sme všetci mali 5 rokov. Zabudli sme utrieť prach zo sušičky? Nalepila na ňu lístok, aby sa to už nestalo.
Nechali sme si otvorené skrinky na chodbe, v ktorých nič nebolo? Dala na ne zámok a neodstránila ho, až dokiaľ sme jej nezaplatili. Nechal nám kuriér pred dverami balíček a my sme boli v práci? Do piatich minút nám písala správy, nech si láskavo zásielky odkladáme v normálnom čase, lebo zavadzajú. A takto by som mohla menovať donekonečna…
15. Mala som majiteľa, ktorý z času na čas prišiel „skontrolovať “ byt. Len odomkol, vstúpil dnu a zase odišiel. Či som bola doma, či som bola v práci a povedala mi to suseda… podľa nej sa len prišiel uistiť, že som nevymenila zámky a jeho kľúč stále funguje.
16. Keď nám majiteľka ukazovala náš budúci byt, len tak medzi rečou poznamenala: „Inak tam, tam v tej skrini, zomrela bývalým podnájomníkom mačka.“ Byt sme aj napriek tomu zobrali a nebola to žiadna dráma. Teda až na to, že sa nás v pravidelných intervaloch celé roky pýtala: „Všetko v poriadku? Žiaden duch mŕtvej mačičky?“
17. Môj majiteľ si vymyslel fiktívnu správcovskú spoločnosť, ktorá mala akože na starosti našu budovu. V podstate to bol len on s tromi rozličnými telefónmi, tromi rozličnými číslami, predstierajúc tri rozličné hlasy. Vždy, keď sme potrebovali vyriešiť nejaký problém, vyhovoril sa na to, že to musia prebrať všetci traja správcovia, a tí ostatní dvaja sú mimo mesta.
18. Prenajala som si izbu vo vile, ktorá mala na záhrade bazén. Mala som v ňom ale zakázané plávať, rovnako ako aj všetci ostatní podnájomníci. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby inzerát na túto izbu jasne nehlásal, že jednou z jej výhod je práve bazén na záhrade. Ale je pravda, že o jeho používaní tam nebola ani zmienka…
