Sociálne siete sú dnes už každodennou súčasťou našich životov, a často si to ani neuvedomujeme. Je pritom zaujímavé, že napríklad taký Facebook vznikol relatívne nedávno (v roku 2004). Odvtedy ho však nasledovalo mnoho ďalších platforiem, ako Instagram, Reddit, Twitter a mnohé ďalšie. V priebehu rokov sa menil aj obsah sociálnych sietí.

Pokiaľ si pamätáš na začiatky Facebooku, tak vtedy sme sa na ňom väčšinou stretávali s humoristickými stránkami a neškodnými obrázkami. Dnes je situácia úplne iná. Pravdaže, humoristické stránky ostali, ale na sile získali aj dezinformácie, konšpirácie a otvorené prejavy nenávisti.

Zároveň sme sa stali svedkami vznikajúcej závislosti od sociálnych sietí, lajkov a popularity, najmä u mladej generácie. Tento fenomén preto zaujíma aj psychológov, psychiatrov či sociológov. Je určite nespochybniteľným faktom, že sociálne siete priniesli a prinášajú aj veľa dobrého.

Vďaka nim vznikli prakticky nové pracovné odvetvia, výrazne uľahčujú prácu z domu (čo je obzvlášť v časoch pandémie dôležité) a človek sa vďaka nim môže spojiť s blízkymi, nech už sú kdekoľvek na svete. Známy výrok „oheň je dobrý sluha, ale zlý pán“, ale môžeme bez problémov aplikovať aj na sociálne siete. Ak sa totiž ich využívanie vymkne spod kontroly, môže spôsobiť veľké problémy.

Negatívny vplyv na mladých ľudí

Odborníci vypracovali viacero štúdií, ktoré tvrdia, že trávenie času online na Facebooku či Instagrame negatívne vplýva najmä na deti a tínedžerov. Podľa vedcov zo Sheffieldskej univerzity každá hodina presedená pred Facebookom či na inej sociálnej sieti znižuje pocit šťastia a spokojnosti až o 14 %.

Vedci podotýkajú, že mladí sa stávajú závislými a chcú mať za každú cenu najväčšie množstvo followerov. Môžu byť tiež psychicky závislí od lajkov, a keď ich nedostanú, prepadajú ich úzkostné stavy. Zo štúdie vyplýva, že vo väčšej miere sú na sociálnych sieťach ohrozené dievčatá, pretože je na ne vyvíjaný veľký tlak kvôli ich vzhľadu.