V oblasti kybernetickej bezpečnosti nastal v roku 2025 zlom. Útočníci sa čoraz viac odkláňajú od tradičných metód a využívajú technologicky vyspelé postupy, ktoré sa vyvíjajú dynamickejšie než návyky samotných používateľov. Klasické scenáre s falošnými príbuznými či telefonáty od údajných autorít nahrádzajú sofistikované útoky cielené na mobilné zariadenia, platobné karty a bankomaty. Táto transformácia rizikového prostredia zásadne ovplyvňuje finančnú stabilitu jednotlivcov aj firiem.
Závažnosť situácie potvrdzujú aj štatistiky. Prieskum spoločnosti Mastercard odhalil, že až 70 % obyvateľov Slovenska a Česka sa vlani stretlo s pokusom o podvod, najčastejšie formou kontaktu s falošným policajtom či bankárom. Podľa odhadov agentúry ENISA je úspešný približne každý desiaty útok. Hoci bežné formy sociálneho inžinierstva vďaka osvete strácajú na sile, hrozby nezanikajú, len menia svoju podobu.
Tradičné metódy podvodov sú na ústupe
Tradičné metódy ako phishing, smishing či vishing sú na ústupe. Lukáš Šoltis, expert na bezpečnosť v ČSOB, tento trend pripisuje najmä intenzívnemu vzdelávaniu, vďaka ktorému sú tieto praktiky pre verejnosť ľahšie čitateľné. ČSOB v roku 2025 posilnila informačný servis a realizovala kampane zamerané na prevenciu, no útočníci promptne reagujú a hľadajú nové slabé miesta tam, kde je obozretnosť nižšia.
Príkladom sú falošné e-shopy a investičné portály s nereálnymi sľubmi výnosov. Napriek miernemu medziročnému poklesu sa stále vyskytujú prípady, keď obete dobrovoľne poskytnú údaje ku karte a potvrdia platby smerujúce do zahraničia. Časté sú aj podvody na doručovacích platformách či bazároch. Tam útočníci využívajú tzv. frictionless platby bez dodatočného overenia, čo sťažuje včasné odhalenie krádeže.
Podvodníci sa snažia ukryť svoje aktivity aj medzi bežné predplatné na herných či streamovacích platformách. Okrem krádeží narastá aj počet DDoS útokov zameraných na znefunkčnenie digitálnych služieb. Lukáš Šoltis v tejto súvislosti upozorňuje, že počet týchto pokusov vzrástol o viac ako 70 %. Výrazne tomu dopomáha využívanie umelej inteligencie. Napriek neustálemu zdokonaľovaniu bankových systémov tlaku útočníkov neubúda.
Čoraz väčšou hrozbou je nová technika známa ako „červia diera“. Ide o zneužitie NFC komunikácie, keď útočník cez mobilné zariadenie vyberie hotovosť z bankomatu bez fyzickej karty obete. „Pokusy o takéto útoky už boli zaznamenané aj na bankomatoch na Slovensku. Ukazuje to, ako rýchlo sa kybernetické hrozby vyvíjajú a ako intenzívne využívajú moderné technológie,“ konštatuje hovorkyňa ČSOB Zuzana Fečová. Okrem toho varuje aj pred shimmingom, teda inštaláciou tenkých čítacích zariadení priamo do terminálov a bankomatov. „Obezretnosť, overovanie informácií a základná digitálna hygiena zostávajú najlacnejšou a často aj najúčinnejšou formou ochrany,“ dopĺňa Fečová.
Platba mobilom je bezpečnejšia
Z hľadiska bezpečnosti pri platení Lukáš Šoltis vysvetlil pre STVR, že používanie smartfónu je bezpečnejšou alternatívou k fyzickej karte, pretože v telefóne sa dá funkcia bezkontaktného platenia veľmi jednoducho deaktivovať. Pri klasickej karte je táto funkcia aktívna vždy, keď sa priblíži k čítačke. Šoltis dodáva, že kartu nie je možné v tomto smere vypnúť. Ochranu môže poskytnúť aspoň špeciálny obal, ktorý dokáže blokovať bezkontaktný prenos.
Boj proti kybernetickej kriminalite má aj výrazný ekonomický dopad, ktorý zahŕňa nielen priame škody klientov, ale aj masívne investície bánk do technológií a vzdelávania. Úspech útokov však stále stojí predovšetkým na zlyhaní človeka. Skúsenosti potvrdzujú, že ide o neustály proces učenia sa, v ktorom sa musia prispôsobovať obe strany.
