Nie je tajomstvom, že si Elena Podzámska vo svojom živote prešla turbulentným obdobím. Viackrát musela podstúpiť liečenie na psychiatrickej klinike a dokonca aj na začiatku tohto roka.
Prednedávnom tiež prehovorila o tom, že ju v detstve znásilnili. Pre denník Život teraz prehovorila o tom, že si tento rok chcela siahnuť na život až dvakrát, no jej záchranným kolesom bola jej dcéra.
„Ona ma zachránila pred otravou liekmi. Viem, že keby som sa znova o niečo snažila, strašne by som jej ublížila a svojím spôsobom ju zničila. Mala som vtedy taký zatemnený mozog. V tej chvíli ti je totiž všetko úplne jedno. Depresia nie je o tom, že by som cítila nejaký smútok alebo cítila inú emóciu,“ začala.
„Depresia je o tom, že ti je všetko jedno. Každá emócia, či už pozitívna, alebo negatívna, má niečo v sebe. Keď stratíš všetky emócie a je ti úplne všetko jedno, nemáš žiadnu emóciu, vtedy je skutočne problém. A vtedy sa stávajú tie strašné veci. Takže mojím záchranným kolesom alebo majákom je moja dcéra Radka,“ dodala, pričom povedala aj to, že jej nezachránila život iba raz, ale až dvakrát.
A ako na to jej dcéra reagovala? „Hladkala ma a prosila ma, nech to už nerobím. Ďakovala mi, že som tu, nebola agresívna. Bola vďačná, že som tu a že tu aj chcem byť. A dokonca aj druhýkrát. Nikdy nebola na mňa agresívna, nikdy nebola výhražná. Práve naopak. Bola vždy strašne podporná a za to jej budem celý život vďačná,“ priznala.
Pýtali sa jej tiež na to, ako to jej dcéra zvládala, keď bola mladšia, pretože Elena trpí depresiami už dlhé roky. „Deti sú veľmi senzitívne a cítia veľa vecí. Ale ona tým, že mala podporu u svojho otca, s ktorým vychádzame do dnešného dňa veľmi dobre, hoci nežijeme spolu, bolo to pre ňu jednoduchšie. A takisto tá podpora išla aj zo strany mojej mamy. Uvedomujem si, že sa o mňa musela vždy báť, ale vedela, že keby sa niečo stalo, príde tatino, príde babka a mama bude OK,“ zakončila.
