Večera sa vydarila. Všetci sa najedli, niekto dokonca pochválil omáčku. Potom vstaneš od stola a zistíš, že upratovanie už údajne prebehlo. Taniere síce zmizli, ale na linke stojí pohár. Vedľa drezu. Tak blízko, že jeho majiteľ musel cieľ vidieť aj so zavretými očami.
„To si ho už nemohol dať dovnútra?“
„Veď som ho odniesol.“
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneObaja opisujete tú istú situáciu. Jeden v nej vidí splnenú úlohu, druhý prácu, ktorú po ňom musí dokončiť. A tak sa začína debata, ktorá sa na prvý pohľad týka skla. O päť minút už riešite, kto tu vlastne čo robí.
Pohár zvládol celú cestu, posledných päť centimetrov už nie
Najprv si povieš, že ho jednoducho presunieš. Trvá to sekundu. Lenže presne toto si si povedal včera. Aj predvčerom. A vtedy pri ňom stála ešte miska. Tak ukážeš na pohár a počkáš. Jeho majiteľ sa pozrie rovnakým smerom, no zjavne nevidí nič nezvyčajné.
„Čo?“
„Ten pohár.“
„Veď ho ešte budem používať.“
Pohár má zrazu naplánovaný ďalší program. Doteraz v ňom tri hodiny schla kvapka džúsu, ale teraz sa bez neho nedá pokračovať. Necháš ho teda na mieste. O chvíľu si ten istý človek otvorí skrinku a vyberie čistý.
Pripomenieš mu pôvodný pohár. Vraj si nevšimol, že tam ešte je. Ty si ho pritom za poslednú hodinu všimol približne toľkokrát ako telefón.
Nakoniec ho umyješ sám. V tej chvíli sa z obývačky ozve, či nevieš, kde má pohár. Tak predsa len ho potreboval. Práve vtedy, keď už zmizol.

Lyžička na stole sa ešte stále používa
Pri utieraní stola narazíš na lyžičku. Vedľa nej leží obal od jogurtu a viečko, no samotný jogurt už dávno nikto nerieši.
Zoberieš obal, no pri lyžičke ťa zastaví hlas: „Tú tam nechaj.“
Na čo? To zatiaľ nikto nevie. Možno príde ďalší jogurt. Možno čaj. Domácnosť sa jednoducho nechce pripraviť o možnosti, ktoré jej ponúka jedna použitá lyžička.
Podobný osud má nôž od masla. Zostáva na doske, pretože niekto si možno ešte spraví chlieb. Doska preto zostáva vonku tiež. Pri nej maslo, lebo do chladničky by to bolo zbytočne ďaleko. Ty vidíš špinavý stôl. Druhý človek vidí rozrobené raňajky, hoci sa už blíži obed.
Skúsiš všetko odložiť naraz. Okamžite príde otázka, prečo stále niečo schovávaš.
Vrátiš lyžičku na stôl. Máš pocit, že si práve prehral spor s príborom. Navyše sa už nikomu nechce jesť jogurt, takže tam môže pokojne zostať až do večera.

Hrniec sa odmáča a nikto nevie dokedy
Najväčší pokoj má hrniec v dreze. Stačí doň napustiť vodu a oznámiť, že sa odmáča. Tým sa na neurčitý čas uzatvorí diskusia. Večer sa odmáča. Ráno tiež. Cez obed potrebuješ drez, takže ho presunieš na linku. Potom niekto potrebuje linku a vráti ho do drezu.
Hrniec za deň precestuje polovicu kuchyne. So špongiou sa však zatiaľ nestretol.
Keď sa opýtaš, kto ho umyje, dozvieš sa, že ešte potrebuje postáť. Človek, ktorý včera nechcel čakať ani na zovretie vody, má teraz nekonečnú trpezlivosť. Nakoniec si vyhrnieš rukávy, vyleješ studenú vodu, vezmeš špongiu a začneš drhnúť.
Z druhej izby okamžite príde: „Veď som to išiel spraviť.“
Toto oznámenie má pozoruhodné načasovanie. Zaznie vždy až po tom, čo už niekto iný drží hrniec v rukách. Keď ho doumývaš, zistíš, že ešte zostala pokrievka. Tá sa zatiaľ neodmáčala, takže celý proces môže teoreticky začať odznova.

„Veď som upratal“ znamená pre každého niečo iné
Na konci večera príde chvíľa, keď si druhý člen domácnosti spokojne utrie ruky. Riad umyl. Hotovo. Pozrieš sa na linku. Pri sporáku zostala mastná škvrna, v sitku zvyšky jedla a na stole omrvinky. Mokrá utierka leží vedľa kohútika.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneJeden práve dokončil upratovanie. Druhý objavil ďalšie tri úlohy a začína počítať, či sa mu vôbec oplatí sadať si.
Skúsite sa dohodnúť, čo znamená uprataná kuchyňa. Riad, linka, stôl aj drez. Znie to jednoducho. Dokonca obaja prikyvujete. Na druhý deň všetko funguje. Pohár putuje rovno na správne miesto, lyžička zmizne zo stola a hrniec nikde nečaká.
Spokojne si uvaríš kávu. Vypiješ polovicu, potom musíš niečo vybaviť. Hrnček odložíš na linku.
„A tento tu môže zostať?“
Pozrieš sa naň. Potom na človeka, ktorý ti s viditeľným potešením práve ukazuje na drez.
„Ten nechaj. Z toho ešte pijem.“






















