Celou našou krajinou sa tiahne množstvo povier, ktorým aj v súčasnosti verí mnoho ľudí. Niektoré sú pozitívne, iné zase negatívne. Práve tie druhé vzbudzujú obavy a strach z diabla, démonov a celkovo posmrtného života.
Naši predkovia sa báli, že ich budú blízki zosnulí mátať, a v niektorých prípadoch, že ich vezmú na druhý svet. Preto sme zosumarizovali päť slovenských povier, ktoré sa niekoľko generácií tiahli z domu do domu a nedali našim starým rodičom spať.
Čierna látka na zrkadlo
Kresťania veria v dvojakú podstatu existencie človeka – materiálnu a duchovnú. Naši predkovia si dušu, ktorá opúšťa telo, predstavovali ako bielu holubicu, paru alebo obláčik. Preto v čase bezprostrednej smrti otvorili okno, aby mohla duša vyletieť. Rovnako zastreli zrkadlo čiernou látkou, aby sa nevidela. Inak by sa zosnulý stále vracal medzi živých. Po smrti mu zatlačili oči, lebo ak by sa na niekoho pozrel, vzal by ho so sebou na druhý svet.
Nechoď popod rebrík
Určite si už niekedy počul od starších ľudí poveru, že sa nesmie prechádzať pod rebríkom. Traduje sa to od prvých kresťanov. Každý trojuholník, čiže aj rebrík opretý o stenu, predstavoval Svätú Trojicu. Ak ho niekto narušil, privolal na seba nešťastie a uviedol dušu do zatratenia. V dnešných dňoch sa skôr hovorí, že už nevyrastieš alebo ti maximálne spadne niečo na hlavu.
Mŕtvi sa z domu vynášali nohami napred
Ľudia kedysi verili aj tomu, že vynesením mŕtveho z domu nohami napred zabránia, aby sa vrátil a mátal živých. Keď zosnulých vkladali do truhly ešte doma, vykonával sa rozlúčkový rituál trojnásobného búchania truhly o prah či bočné zárubne dverí alebo symbolické poklonenie nad prahom. Rituál mal ochrániť pred návratom ducha zosnulého do domu. Symbolizoval jeho riadne a definitívne rozlúčenie sa s príbytkom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
