Slovenské národné divadlo (SND) vstupuje do nového roka s trpkou príchuťou a výrazne oslabeným ansámblom. Kultúrna obec zostala v šoku po správe, že umelecký súbor Činohry opúšťa päť kľúčových tvárí, ktoré roky formovali jej tvár a úroveň.
Hoci sa divadelné opony každý večer dvíhajú s cieľom prinášať divákom katarziu a krásu, v zákulisí aktuálne prebieha dráma, ktorá nemá nič spoločné s umeleckým prednesom, informoval web Ta3.
Zoznam prepustených mien vyvoláva v odborných kruhoch polemiku. O svoje stále miesta prišli Roman Poláčik, Martin Šalacha, Daniel Žulčák a herečky Anna Magdaléna Hroboňová spolu s hviezdnou Táňou Pauhofovou.
Oficiálna rétorika vedenia divadla sa opiera o potrebu „konsolidácie“, čo v preklade znamená hľadanie finančných úspor. Prekvapivé však je, že ide o hercov, ktorí sú nosnými piliermi aktuálneho repertoáru a ich absencia v stálom súbore môže zásadne narušiť vnútornú dynamiku kolektívu.
Čistky v divadle a vyjadrenia hercov
Roman Poláčik, ktorý v prebiehajúcej sezóne účinkuje vo viac ako desiatke inscenácií, sa voči oficiálnemu zdôvodneniu ostro ohradil. Podľa jeho slov nejde o reálnu snahu ušetriť finančné prostriedky štátu, ale o nešťastné manažérske rozhodnutie, ktoré postráda logiku. Poláčikovo vyjadrenie naznačuje, že za oponou sa odohráva iný proces než ten, ktorý je prezentovaný verejnosti ako nevyhnutné ekonomické opatrenie.
Kritikou nešetrí ani Martin Šalacha, ktorý vníma tieto výpovede v širšom spoločensko-politickom kontexte. Podľa neho nejde o čísla v účtovných knihách, ale o jasný signál smerom k umeleckej obci.
Šalacha sa domnieva, že prepúšťanie je formou varovania pre tých, ktorí sa neboja nahlas kritizovať vedenie inštitúcie alebo kroky ministerstva kultúry. Vytvára sa tak atmosféra neistoty, kde je slobodný prejav nepriamo konfrontovaný s existenčnými otázkami.
Osobitnou kapitolou je odchod Táni Pauhofovej, ktorá v SND pôsobila najdlhšie a patrí k najvýraznejším postavám súčasného slovenského herectva. Napriek tomu, že je momentálne na rodičovskej dovolenke a v minulej sezóne získala prestížne ocenenie Dosky za najlepší ženský herecký výkon, jej meno v súbore končí. Podľa dostupných informácií ponúkla svoju rezignáciu sama v snahe ochrániť svojich kolegov, čo len podčiarkuje napätú atmosféru v divadelných šatniach.
SND krváca aj inde
Redukcia stavov sa však neobmedzuje len na činohru. Ozveny „konsolidácie“ zaznievajú aj v ostatných súboroch Slovenského národného divadla. Generálna riaditeľka Zuzana Ťapáková zatiaľ na konkrétne otázky ohľadom výšky dosiahnutých úspor či nákladov na odstupné nereagovala. Mlčanie vedenia v čase, keď verejnosť žiada transparentné vysvetlenie, len prehlbuje pochybnosti o skutočných motívoch týchto drastických rezov.
Do diskusie vstúpila aj politická scéna. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa drží stratégie nezasahovania do personálnych právomocí riaditeľov, čím prenáša plnú zodpovednosť na manažment SND. Na opačnej strane barikády stojí Jaroslav Naď, ktorý personálne čistky v SND prirovnal k vypnutiu majákov počas búrky. Podľa neho je strata hercov takého kalibru pre národnú kultúru devastačná a vrhá inštitúciu do symbolickej tmy.
Paradoxom celej situácie je fakt, že prepustení herci v divadle úplne nekončia. Podľa predbežných informácií by mali v rozohraných predstaveniach naďalej účinkovať, avšak už len v pozícii externých spolupracovníkov. To opäť spochybňuje tézu o šetrení, keďže honoráre za hosťovanie a administratívna záťaž spojená s externými zmluvami môžu byť v konečnom dôsledku nákladnejšie než udržanie stálych zamestnancov.
Slovenské národné divadlo tak stojí na rázcestí. Otázkou zostáva, akú cenu zaplatí divák za túto formu „konsolidácie“ a či sa podarí zachovať umeleckú integritu súboru, ktorý prišiel o svoje kľúčové osobnosti. Umenie totiž nie je len o číslach v tabuľkách, ale najmä o ľuďoch, ktorí mu vdychujú život. Bez nich zostávajú kulisy len prázdnymi maľovanými doskami a maják, o ktorom hovoria kritici, môže skutočne prestať svietiť na cestu.
