V šírom Tichom oceáne existuje súradnica, kde sú v jednom momente tvojimi najbližšími susedmi astronauti na obežnej dráhe. Vitaj v Point Nemo – v „póle nedostupnosti“, ktorý sa stal dejiskom bizarného príbehu tiktokera Zacka Fairhursta, píše portál AllThatsInteresting.com. Ten tvrdil, že k nemu „doplával“ na vlastnú päsť. Čo hovorí veda a ako vyzerala skutočná expedícia k tomuto odľahlému bodu?
Point Nemo objavil až v roku 1992 chorvátsko-kanadský inžinier Hrvoje Lukatela, informuje portál Diario AS. Nepoužil však loď, ale špeciálny geopriestorový softvér, ktorým matematicky vypočítal bod s najväčšou vzdialenosťou od akéhokoľvek pobrežia.
Najodľahlejšie miesto na Zemi, kde sú ti astronauti bližšie než ľudia na planéte
Point Nemo je len bod v Južnom Pacifiku, oficiálne známy ako oceánsky pól nedostupnosti. Od najbližšej pevniny – či už ide o ostrov Ducie na severe, Maher pri Antarktíde alebo Motu Nui pri Veľkonočnom ostrove – ho delí približne 2 688 kilometrov.
Toto miesto je také izolované, že ak by si sa tam ocitol, najbližší ľudia by v určitom momente pravdepodobne neboli na Zemi, ale mimo nej. Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) totiž obieha Zem vo výške približne 415 kilometrov, čo je takmer sedemkrát bližšie než najbližší ľudia na planéte.
Oceánska púšť a skládka technológií
Geograficky ide o fascinujúce miesto nielen pre svoju odľahlosť. Point Nemo leží uprostred juhopacifického víru, čo z neho robí v podstate morskú púšť. Kvôli nedostatku živín a silným prúdom tu žije len minimum morských živočíchov.
Práve táto „prázdnota“ z neho urobila ideálny cintorín vesmírnych lodí. Po desaťročia sem vesmírne agentúry (vrátane NASA) cielene navádzajú dosluhujúce satelity a stanice. Na dne tu odpočíva viac ako 260 objektov vrátane trosiek ruskej stanice Mir. V roku 2031 tu má byť „pochovaná“ aj samotná ISS.
Point Nemo, hoax a desiatky miliónov videní
Svet internetu miluje extrémy a tiktoker Zack Fairhurst si na jednej fascinácii spojenej práve s Point Nemo ponaháňal trošku čísla. Tento tvorca z New Jersey ovládol algoritmy sociálnych sietí sériou videí, v ktorých sám tvrdil, že preplával tisíce kilometrov naprieč otvoreným oceánom, aby dosiahol legendárny Point Nemo. S viac ako 6 miliónmi sledovateľov a videami, ktoré dosiahli desiatky miliónov videní, rozdelil publikum na dva tábory: na tých, ktorí so zatajeným dychom sledovali jeho „boj o prežitie“, a na skeptikov, ktorí nedali dopustiť na logické trhliny.
Hoci Fairhurstove videá pôsobili „dramaticky“, veda hovorí jasnou rečou. Podľa odborníkov na prežitie v mori, ako je profesor Mike Tipton z University of Portsmouth, má ľudské telo v extrémnom prostredí prísnu hierarchiu potrieb:
- Teplo: Aj v relatívne teplej vode stráca telo teplo mnohonásobne rýchlejšie ako na vzduchu. Riziko podchladenia môže prísť už v priebehu niekoľkých hodín.
- Voda: Pitie morskej vody je rozsudok smrti. Vysoký obsah soli (vyše 3 %) spôsobuje, že bunky odovzdávajú vodu von, aby soľ rozriedili, čo vedie k brutálnej dehydratácii.
- Kritické štádiá: Pri 10 % strate tekutín nastupujú závraty a halucinácie. Ak strata tekutín dosiahne 15 až 20 %, dochádza k fatálnemu zlyhaniu.
Teória, že by niekto sólovo preplával tisíc míľ v otvorenom oceáne bez sprievodnej lode, zásob a technického zázemia, je úplne nereálna.
Skutočná expedícia k Point Nemo
Dosiahnuť Point Nemo na lodi je pre bežného smrteľníka takmer nepredstaviteľná výzva, čo potvrdzuje aj expedícia britského dobrodruha Chrisa Browna, píše o tom BBC. Tento 62-ročný cestovateľ, ktorý si dal za cieľ ako prvý človek na svete navštíviť všetkých osem pólov nedostupnosti planéty, vyplával k tajuplnej súradnici v marci roku 2024 z Čile spolu so svojím synom a posádkou expedičnej lode. Počas plavby museli čeliť morským vlnám veľkým ako rodinné domy, úpornej morskej chorobe a hrozbe prichádzajúceho hurikánu. Najväčším rizikom však nebolo samotné počasie, ale vedomie, že v prípade akejkoľvek nehody by záchrana dorazila až o niekoľko dní. Keď posádka 20. marca konečne dosiahla cieľ, rozhodli sa pre riskantný krok – skočiť do ľadového oceánu s teplotou len okolo 7 °C a stať sa tak pravdepodobne prvými ľuďmi, ktorí sa na tomto mieste kedy okúpali.
Skutočné prekvapenie však na plavcov čakalo priamo vo vode. Hoci je Point Nemo vedecky opísané ako morská púšť s minimálnou biodiverzitou, expedíciu tu obklopilo približne dvadsať vtákov. Situácia začala byť vážna vo chvíli, keď na kameramana skupiny nečakane zaútočil albatros. Tento obrovský operenec s rozpätím krídel úctyhodných 3,4 metra prejavil o posádku agresívny záujem, čo prekvapilo aj samotných výskumníkov. Brown, ktorý po úspešnej plavbe zamieril lietadlom späť domov z Tahiti do Yorkshire s vyhlásením, že lodí už má na nejaký čas plné zuby, tak priniesol z najodľahlejšieho kúta Zeme dôkaz, že príroda dokáže prekvapiť aj na miestach, kde by sme život takmer vôbec nečakali.
