Sekunda nepozornosti, záblesk očí v priekope a tupý náraz, ktorý zmení cestu domov na nočnú moru. Zrážka s divou zverou patrí k najväčším strašiakom slovenských šoférov, no skutočná dráma sa paradoxne nekoná na asfalte, ale až pri následnom boji s úradmi a poisťovňami.
Ako informuje web Autoviny, aby si sa z obete nestal ešte aj platcom zbytočných faktúr, stáva sa nevyhnutným ovládať pravidlá, ktoré na našich cestách platia pre kontakt s divočinou.
Zver nepozná značky a riadi sa biorytmom. Najkritickejšie sú časy svitania a súmraku počas jarných mesiacov či jesennej ruje. Tvojim najlepším spojencom je periférne videnie. Ak zbadáš jeden pár svietiacich očí, počítaj s tým, že v tesnom závese nasleduje celá črieda. Ak už je stret nevyhnutný, zákonite platí: drž volant rovno a intenzívne brzdi.
Snaha o vyhýbací manéver končí často tragickejšie nárazom do stromu či protismeru. To poisťovne následne vyhodnotia ako chybu vodiča a odmietnu plniť škodu, ktorá by pri priamom strete bola krytá.
Čo robiť či nerobiť po zrážke so zverou?
Bezprostredne po zrážke zabudni na vypisovanie spoločného záznamu o nehode. Na Slovensku je privolanie polície na čísle 158 pri strete so zverou absolútnou podmienkou pre uplatnenie poistného plnenia.
Miesto zabezpeč reflexnou vestou a trojuholníkom (50 m v obci, 100 m mimo obce) a s uhynutým zvieraťom za žiadnych okolností nehýb. Operátor linky 158 následne upovedomí príslušné poľovné združenie, ktoré sa postará o odvoz pozostatkov.
Varovanie pred „mäsom zadarmo“ ber smrteľne vážne. Naloženie zrazenej zveri do kufra je podľa slovenskej legislatívy klasifikované ako trestný čin pytliactva. Hoci si zviera nezabil úmyselne, za privlastnenie si úlovku ti hrozí väzenie.
Nechaj teda poľovníkov konať svoju prácu a ty sa sústreďt na vlastnú dokumentáciu. Detailne si odfoť poškodenie auta, okolie, dopravné značenie a stopy brzdenia. Tieto zábery sa stanú kľúčovým dôkazom pri schvaľovaní opravy tvojou poisťovňou.
Pokiaľ ide o peniaze, realita slovenského trhu nepustí: základné PZP bez pripoistenia ti škodu na tvojom vozidle nepreplatí. Toto poistenie slúži len na krytie škôd, ktoré spôsobíš ty iným. Najistejšou voľbou zostáva havarijné poistenie.
Čoraz obľúbenejšie sú však cenovo dostupné balíky pripoistenia k PZP, ktoré kryjú stret so zverou do limitu 2 000 až 5 000 eur. Vymáhať škodu od poľovníkov sa v našich podmienkach zdá ako takmer nemožné, ak nepreukážeš, že zver na cestu vytlačila organizovaná poľovačka.
Zver na ceste a mýty okolo nej
Mnohí vodiči žijú v omyle, že ultrazvukové plašiče za pár eur ich ochránia. V praxi ich však aerodynamický hluk auta pri vyšších rýchlostiach úplne prehluší a zver na ne nereaguje. Rovnako je mýtom obava z pokuty za nahlásenie nehody.
Ak si nepožil alkohol a neporušil drasticky predpisy, polícia udalosť uzavrie ako škodovú udalosť bez sankcie. Práve policajný protokol je tvojou priepustkou k peniazom z poistky, preto sa netreba báť hliadku kontaktovať.
Zodpovednosť štátu za zver na cestách je v slovenskej judikatúre prakticky nulová. Štát ani správca cesty nezodpovedajú za prirodzený pohyb divej zveri, najmä ak je úsek riadne označený výstražnou značkou. Spoliehať sa na právnu žalobu voči vlastníkovi lesa je preto strata času a prostriedkov. Jedinou skutočnou ochranou tvojej peňaženky je kvalitné poistné krytie a okamžitá súčinnosť s políciou hneď po nehode.
Často kladené otázky po nehode majú jasné odpovede: políciu volaj, aj keď zver z miesta ušla (poľovníci ju musia dohľadať so psom, aby netrpela). Ak si privolal hliadku, poľovníci od teba nemôžu žiadať náhradu za mäso či trofej.
V prípade nepojazdného auta vždy najskôr kontaktuj asistenčnú linku svojej poisťovne a vyhni sa takzvaným „lovcom nehôd“. Správny postup a chladná hlava sú v tejto nepríjemnej situácii jedinou cestou, ako minimalizovať už aj tak vysoké škody.
