Počas cesty vlakom na Slovensku sme už asi každý zažili čokoľvek. Od príjemných jázd, keď sme sa kochali okolitou prírodou a všetko išlo ako po masle, až po nepríjemnejšie zážitky. Či už to boli neprispôsobiví a hluční spolucestujúci, nepríjemne dlhé meškanie vlaku či nečakané poruchy…
A potom sú tu aj pokuty. Asi neexistuje človek, ktorý by si povedal, že si ju zaslúžil, väčšinou si myslíme, že sa nám stala neprávosť. O svoju skúsenosť sa s nami podelila aj Slovenka Marta, ktorá spolu s mamou pred niekoľkými týždňami cestovala vlakom z východu Slovenska do Bratislavy. Spočiatku všetko vyzeralo ako bežná jazda. Lístky mali skontrolované, kupé bolo pokojné a nič nenasvedčovalo tomu, že sa čoskoro ocitne v centre pozornosti železničnej polície.
Marta nám sama napísala, keď reagovala na náš predchádzajúci článok. V ňom sme ťa informovali o prípade, keď iná Slovenka dostala vo vlaku pokutu vo výške 74 eur, pretože nemala zakúpený lístok. Avšak fyzicky si ho nemohla kúpiť, pretože stanica, na ktorej nastupovala, nedisponovala pokladnicou a zhodou okolností jej vtedy nefungovala aplikácia ZSSK. Cesta mala trvať iba tri zastávky. Dúfala, že si lístok zakúpi vo vlaku, no nestretla sa s pre ňu pozitívnym riešením.
„Prišiel revízor – namiesto toho, aby mi predal lístok, hneď pokuta: 40 € + 4 € cestovný lístok. Keďže som pri sebe mala len kartu a nie hotovosť, vystavil mi pokutu na 74 €, ktorú musím zaplatiť do 14 dní,“ popísala svoj zážitok. No viac ju rozčúlilo to, čo nasledovalo o pár dní neskôr. „O pár dní neskôr – to som cestovala dlhšiu trasu – išiel s nami jeden , spoluobčan‘ bez lístka. Hodinu išiel úplne načierno, správal sa arogantne, nadával cestujúcim aj sprievodcovi. Sprievodca aj revízor o tom vedeli. Výsledok? Nakoniec dostal len 4 € lístok a išiel ďalej,“ opísala rozhorčene.
Vyjadrenie ZSSK a výška pokuty
Obrátili sme sa preto aj s týmto prípadom na Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK). „Z popisu situácie to vyzerá, že cestujúca nastúpila na vlak premávajúci na trati so zavedeným samoobslužným výpravným systémom (SVS). V takýchto vlakoch, ktorých je na Slovensku v regionálnej doprave už 30 %, nie je vlakvedúci a cestujúci si musí zakúpiť cestovný lístok ešte pred nástupom – podobne ako v MHD. Lístok si môžu s časovým predstihom zakúpiť vopred online v aplikácii IDeme vlakom, na webe ZSSK, ale aj SMSkou. V tomto prípade existujú výnimky zo sankcie ako v prípade poplatku za servis pre nefunkčnosť online nákupných systémov,“ uvádza odbor komunikácie ZSSK v stanovisku.
Výška pokuty sa odvíja od toho, ako rýchlo je zaplatená: 40 eur priamo vo vlaku, 50 eur pri úhrade do 24 hodín a až 70 eur, ak cestujúci zaplatí do 14 dní alebo neskôr. K tejto sume sa vždy pripočíta aj cena samotného lístka. Železničná spoločnosť Slovensko zároveň dodáva, že ak má cestujúci pocit, že došlo k nedorozumeniu, môže zaslať podnet prostredníctvom podania na stránke spoločnosti.
„Na iných tratiach, kde SVS nie je zavedený, je vo vlaku prítomný vlakvedúci a lístok je možné si kúpiť uňho – avšak za poplatok za servis vo vlaku, ktorý je vo výške 3 €. Tento poplatok sa neúčtuje napríklad cestujúcim nad 70 rokov, osobám s preukazom ŤZP-S. Rozdiel v prístupe v prípade tejto pani a iného pána pravdepodobne súvisí s rôznymi traťami a typom trate, nie s rozdielnym prístupom našich zamestnancov. Veríme, že väčšina situácií sa dá vysvetliť a vyriešiť férovo – ak má cestujúca pocit, že došlo k nedorozumeniu, odporúčame obrátiť sa na nás prostredníctvom podania, ktoré prešetríme a na ktoré odpovedáme do 30 dní,“ uzatvára odbor komunikácie ZSSK svoje stanovisko k tomuto prípadu.
Slovenka Marta a jej prípad
Marta pred niekoľkými týždňami cestovala so svojou mamou vlakom z východu Slovenska až do Bratislavy. Spočiatku vyzeralo všetko úplne obyčajne – mali rezervované miesto v kupé, ktoré bolo najprv prázdne. „Neskôr si k nám prisadol sympatický pán a sprievodkyňa chodila po vlaku, kontrolovala lístky. Všetko bolo v poriadku,“ opisuje.
Ako to pri dlhej ceste býva, únava si vyžiadala svoje. „Mám preukaz ŤZP-S kvôli zdravotným problémom (chrbtica, sluch), a tak som si vyložila nohy na hranu dverí, aby som nezašpinila sedačku. Zavrela som oči a zadriemala,“ hovorí. Sprievodkyňa ju podľa jej slov videla, no nič jej nepovedala. Pokojné driemanie ukončil nečakaný príchod železničnej polície. „Mama ma zobudila a ja som nechápala, čo sa deje. Policajti stáli pri mne a čakali. Trochu som sa aj zľakla, lebo som netušila, čo som spravila,“ spomína.
„Pýtali si odo mňa občiansky preukaz a začali zapisovať moje údaje do bloku, stále bez vysvetlenia. Mama sa ich preto spýtala, čo sa deje. Policajt jej nepríjemným tónom odvetil: ,A vy ste kto?‘ Keď povedala, že som jej dcéra, odpovedal, že poškodzujem železničný majetok,“ opisuje. Následne nato sa jej mama mala opýtať policajtov, či sa to nedá riešiť inak. „Policajt začal odriekať paragrafy a povedal, že pokuta je od 10 do 50 eur,“ pokračuje Marta.
Až keď sa dozvedel, že má preukaz ŤZP, začal sa o to podľa nej zaujímať, no nič to nezmenilo. „Najviac ma zamrzelo, že ma sprievodkyňa vopred neupozornila, aby som si dala nohy dole. Ak by mi to povedala, určite by som poslúchla,“ dodáva.
Poučenie z nepríjemnej skúsenosti
Na celej situácii jej najviac prekážalo, že bola riešená prísne a bez dialógu. „Mám pocit, že veľa ľudí doplatí na situácie, ktoré by sa dali vyriešiť jednoduchým upozornením,“ hovorí. Podľa nej by železnice mali venovať viac pozornosti tým, ktorí sa vo vlakoch správajú naozaj arogantne. „Pokuty by sa mali dávať najmä tým, ktorí vo vlaku skutočne ohrozujú cestujúcich, správajú sa arogantne a nepríjemne,“ uzatvára.
ZSSK sme oslovili, aby sa vyjadrila aj k prípadu Marty. Zverejňujeme stanovisko odboru komunikácie ZSSK v plnom znení a bez úprav. „ZSSK neudeľuje pokuty za to, že si cestujúci vyloží nohy – takéto pokuty môže udeliť len polícia, ak je privolaná k prevereniu priestupku. Vlakvedúci ani iný personál ZSSK nemá oprávnenie ukladať takýto typ pokút. Rozumieme, že niektorí cestujúci sa počas dlhej cesty chcú trochu uvoľniť – najmä, ak ide o osoby so zdravotným znevýhodnením. Zároveň však platí, že verejný priestor vo vlaku je spoločný a každý z nás ovplyvňuje, ako vlak vyzerá a ako sa v ňom ostatní cítia. Sme radi, že vo vlakoch pravidelne jazdia policajné hliadky, ktoré prispievajú k bezpečnosti a čistote. Veríme, že vždy existuje spôsob, ako veci komunikovať v pokoji – no zároveň platí, že ak by si každý robil, čo chce, vlaky by neboli príjemné ani bezpečné pre nikoho. Preto je dôležité, aby sme sa k sebe vo vlakoch správali ohľaduplne a s rešpektom.“
