Policajti to v práci vôbec nemajú jednoduché. Okrem skutočne život ohrozujúcich situácií a vážnych prípadov sa však pri svojej profesii hojne stretávajú aj s niečím iným – bizarnými výhovorkami. Podgurážení výtržníci tvrdia, že dobrovoľne určite nepili. Len papuľou narazili na plné štamprlíky a nebolo cesty späť. Šoféri by zase odprisahali, že tam tá stopka ešte dve sekundy dozadu nebola.
Potom im pes zožral vodičák, techničák aj kartičku od povinného zmluvného poistenia, celý tento črevný obsah vyklopil do rodného listu a oni sa chudáci ozaj nemajú čím preukázať. Vo väčšine prípadov sú to drísty, ale niekedy, naozaj len niekedy, motyka vystrelí a tento na prvý pohľad blud sa predsa len stretne s pravdou. A tak to bolo aj v týchto policajných historkách z Redditu.
1. Zastavil som na ceste slečnu, ktorá bez mihnutia oka prefrčala na červenú a o niekoľko desiatok kilometrov porušovala predpísanú rýchlosť. V panike začala kričať, že jej vybuchol prsník. Nechápavo som na ňu hľadel, tak sa opravila, že prsný implantát. Netušil som, že sa niečo také môže naozaj stať, no aj tak som jej zavolal sanitku. Napokon vysvitlo, že hovorila pravdu – implantát skutočne môže prasknúť a je to veľmi nebezpečné.
2. Zastavil som jedno auto, šofér išiel príliš rýchlo. Chlapík bol očividne mimo. Povedal mi, že akurát ide do nemocnice, lebo má kliešťa. Na penise. Akosi sa mi tomu nechcelo veriť, no i tak som ho eskortoval do nemocnice a počkal, kým ho prijmú. Keď som sa sestričky opýtal, či chlapík naozaj neklamal a naozaj mal na penise kliešťa, pozrela sa na mňa a vážne vyhlásila: „On ho nemal na penise. Mal ho v ňom.“ Pokuta odpustená.
3. Som bývalý policajt. Raz som v noci sledoval auto, ktoré malo problém držať sa vo svojom pruhu, a keďže bola jedna hodina ráno, predpokladal som, že je to len ďalší opilec. Zastavil som ho. Chalan bol vyslovene vulgárny a agresívny. Vytiahol som ho z auta a z úst mu razila akási kyslá ovocná aróma. Musel sa oprieť o auto, aby nestratil rovnováhu.
Keď som sa ho opýtal, koľko toho v ten deň popil, bez chochmesu mi povedal, nech sa poje*em. V tomto momente som bol pripravený ho zadržať a odviezť na stanicu, no niečo sa mi na tom predsa len nezdalo. Zavolal som sanitku. Chlap mal vysoký krvný cukor, veľmi vysoký.
Nebol to opilec, len diabetik. Keby som nebol zavolal sanitku, pravdepodobne by mi zomrel na stanici skôr, ako by som stihol povypisovať všetky formuláre. V ten deň som sa naučil, že niekedy sa treba spoliehať na svoje inštinkty, a keď sa mi niečo nezdá, mám to riešiť.
4. Jednu noc som vypisoval na stanici akési papierovačky, keď kolegovia zadržali muža za držanie omamných látok. Bavíme sa o dvoch obrovských škatuliach húb, plnej taške trávy a množstve heroínu, ktoré by poľahky predávkovalo polovicu kontinentu. „Som informátor z protidrogového oddelenia,“ tvrdil.
Vraj mu ľudia odtiaľ povedali, nech sa toto pokúsi predať, aby nachytali ostatných a za spoluprácu ho potom nechajú ísť. Jasné, hovoril som si, to znie veľmi dôveryhodne. Zavreli sme ho do cely a nechali ho tak. To sme ešte netušili, že k nám o tri hodiny neskôr nabehne jednotka z protidrogového a bude chcieť naspäť svojho informátora. Ten chlap fakt hovoril pravdu.
5. Asi desať rokov dozadu som zastavil mladého chalana, ktorý išiel na päťdesiatke takmer stovkou. Nestihol som ani nič povedať, už na mňa spustil: „Zomrel mi pes. Obesil sa! Musím sa dostať domov skôr, ako príde mama!“ Prišlo mi to absurdné. Zobral som ho na stanicu, zavolali sme jeho strýkovi a tete a netrvalo dlho, ukázali sa.
Všetci srdcervúco plakali. Ukázalo sa, že historka bola pravdivá – ich pes sa snažil aj s vôdzkou na krku preskočiť plot, no tá sa zavadila o plot a dopadlo to fatálne. Dokonca mi ukázali aj fotku. Nechal som ich ísť. Niektorí kolegovia hovorili, že som mu aj tak mal dať aspoň pokutu, no zomrel mu pes a myslím si, že to mu bolo dostatočným trestom na jeden deň.
6. Bol som ešte mladý, nerobil som policajta dlho a v tú noc som hliadkoval v najhoršom susedstve v meste. Bola hlboká noc a semafory blikali načerveno (to v našej krajine znamená, že ich má šofér považovať za stopku). Zrazu sa z ničoty vyrojila malá ružová dodávka a prefrčala cez križovatku akoby nič.
Okamžite som išiel za ním. Zastavil som ho. Za volantom sedel zdatný černoch, celý interiér auta bol pokrytý ružovým huňatým čímsi, na zrkadle viseli kocky. Naozaj vtipná kombinácia. „Pane, viete o tom, že ste práve prefrčali cez ten semafor?“ opýtal som sa ho a ten chlapík odpovedal: „Pán policajt, som si na sto percent istý, že som to stihol medzi jednotlivými bliknutiami.“ Nemohol som si pomôcť. Začal som sa rehotať ako blázon a po vysvetlení, že takto tie semafory vážne nefungujú, som ho nechal ísť.
7. Zadržal som feťáčku závislú od heroínu. Keď som jej prehľadával tašku, narazil som na krabičku plnú akéhosi šedastého prášku, čo celkom určite mohol byť práve heroín. Opýtal som sa jej, čo to má znamenať, a ona sa začala smiať. „To je popol. Popol mojej mŕtvej mačky.“ Neveriacky som na ňu pozeral a ona ma vyzvala, nech to pokojne otestujem, že to určite žiadna droga nie je.
Otestoval som, naozaj to droga nebola, no neubránil som sa otázke, prečo nosí v kabelke popol svojej mŕtvej mačky. Povedala mi, že vždy, keď si vyzdvihne dávku, dá si tú svoju časť a zvyšok zmieša s trochou popola tej mačky. Potom to odovzdá kamarátom. Ohromne sa zabávala na tom, že jej feťácki kumpáni už niekoľko mesiacov šnupú jej bývalého domáceho miláčika…
8. Dostal som echo od susedov na domáce násilie. Z vedľajšieho bytu sa údajne ozývali hrozné zvuky, nadávky a búchanie, tak som to išiel rýchlo overiť. Prišiel som do bytovky a z bytu sa naozaj ozývali hromy-blesky. Toto nebude dobré, povedal som si a išiel som zaklopať. Otvoril mi chlapík bez trička, veľmi nahnevaný a zároveň veľmi prekvapený, prečo som tam.
Vysvetlil som mu, že volali susedia a mali pocit, že u nich doma niečo nie je v poriadku. Zahanbene sa pousmial a povedal: „Len som sa snažil postaviť nábytok z Ikey. Ten krám nejde ani za ten svet zložiť!“ Nastupídnejšia výhovorka, akú som kedy počul. No keď ma chlapík pustil ďalej, vysvitlo, že je to pravda. Na zemi rozložený nábytok, skrutky kam oko dohliadne… asi nikdy som nebol taký šokovaný.
9. Zavolali nám z nemocnice. Prišla k nim žena, kompletne doráňaná a krvavá, ktorá tvrdila, že ju napadla jej mačka. Všetci vieme, že mačky nie sú vždy práve najmilšie stvorenia, ale táto pani vyzerala, akoby ju niekto pretiahol skartovačkou. Okrem toho sa tvárila veľmi podozrivo, a ani za ten svet nechcela, aby s ňou niekto išiel do bytu a mačku trochu skrotil.
Napokon som s ňou išiel ja. Celú cestu hovorila, že ona to tak nemyslela, že ona jej určite nechcela ublížiť. Že je to jej maličké mačiatko, ktoré nadovšetko ľúbi, a nechce, aby som s ňou spravil niečo zlé. Bolo to zvláštne. Dorazili sme k nej, otvorili dvere do bytu a zistili, že hovorila pravdu. Naozaj mala doma mačku a naozaj ju táto mačka doráňala takmer na smrť. Teda, až na jeden drobný detail… to jej maličké mačiatko bol v skutočnosti rys.
10. Prehľadával som chlapíka a našiel som mu v zadnom vrecku sáčok s akousi lepkavou čiernou tekutinou, ktorá mohla byť heroín. Poznal som ho a dobre som vedel, že mu žiadne drogy nie sú cudzie, no aj tak som sa ho opýtal, čo to má znamenať. Odprisahal mi, že to je len roztopený cukor. Vraj mu to niekto predal a teraz je poriadne nasr*tý. Tak som to otestoval… a čuduj sa svete, skutočne to neboli drogy.
Zdroj: XxJIAA99xX / Reddit
