Dnes je už zbytočné pýtať sa, ako by hororový žáner vyzeral bez diela Howarda Phillipsa Lovecrafta. Tento americký spisovateľ mu totiž vtlačil takú výraznú pečať, že možno s prehľadom vyhlásiť, že bez jeho diel by dnes horor ako taký vyzeral úplne inak.

Za svojho života ale Lovecraft úspech nedosiahol, jeho poviedky však nezapadli prachom vďaka jeho priateľom, ktorí sa postarali o to, aby tento spisovateľ neupadol do zabudnutia.

Mladosť

Howard Phillips Lovecraft sa narodil 20. augusta 1890 v Providence na Rhode Islande v USA. Jeho rodina na tom bola finančne pomerne dobre, hlavne vďaka Lovecraftovmu starému otcovi Whippleovi Van Buren Phillipsovi. Bol to tiež práve on, kto v malom Lovecraftovi vzbudil vášeň pre literatúru, poéziu a tajomné hororové príbehy.

Zamiloval si klasické eposy Iliada a Odysea, rozprávky Tisíc a jednej noci či tvorbu Edgara Allana Poea. Lovecraft bol veľmi utiahnuté dieťa a začal trpieť aj nočnými morami. Keď mal tri roky, jeho otec Winfield Scott Lovecraft sa po návrate z obchodnej cesty psychicky zrútil a bol prevezený do nemocnice, kde mu bola diagnostikovaná progresívna paralýza a syfilis.

Lovecrafta teda ďalej vychovávala najmä jeho psychicky nevyrovnaná matka Susie, dve tety a spomínaný starý otec. Susie svojho syna neuveriteľne rozmaznávala a správala sa voči nemu až prehnane ochranársky. Na druhej strane mu len málokedy prejavovala náklonnosť.

Mnohí bádatelia sa zhodujú, že jej vzťah k Lovecraftovi bol veľmi problematický. Síce ho veľmi milovala, ale podvedome ho zrejme čiastočne nenávidela. Svojej susedke sa dokonca zmienila, že jej syn má „odpornú tvár“, a preto tak málo vychádza z domu.

Milovník literatúry a vedy

Sám Lovecraft bol ale veľmi inteligentné dieťa. Čítať sa naučil už ako 2-ročný a okrem literatúry ho zaujímala aj veda, konkrétne história, fyzika, chémia a astronómia. Jeho školská dochádzka bola veľmi slabá, pretože sa často stával terčom šikany.

Napokon do školy prestal chodiť úplne, ale na vzdelávanie rozhodne nerezignoval. Túžil sa stať profesionálnym astronómom, ale jeho sen ostal nenaplnený, pretože zistil, že pre toto povolanie dostatočne neovláda potrebnú matematiku.

Keď Lovecraftov starý otec zomrel, rodina stratila hlavnú finančnú podporu. Museli sa presťahovať a toto obdobie bolo pre Lovecrafta veľmi ťažké. Trpel depresiami a z domu prakticky nevychádzal (ak áno, tak len v noci). Napokon ale objavil svet amatérskeho žurnalizmu, ktorý ho do veľkej miery zachránil ako autora, tak aj ako človeka.

Začal prispievať do niekoľkých novín a ich prostredníctvom sa zoznámil s niekoľkými životnými priateľmi, napríklad spisovateľom Robertom E. Howardom, Clarkom Ashtonom Smithom či Robertom Blochom. Do tejto doby sa datujú aj jeho prvé literárne pokusy, keď napísal poviedky The Tomb a Dagon.

Dielo

Najmä v druhej menovanej poviedke naznačil smer, ktorý Lovecrafta preslávil najviac. V jeho dielach sa často objavujú temné kozmické entity, nazývané aj „Veľkí Starci“. Tieto entity vládli Zemi dlho pred príchodom človeka, ale napokon boli zo svojho kráľovstva vyhnané.

Príde však deň, keď sa vrátia. Medzi najznámejšie fiktívne božstvá, ktoré Lovecraft vytvoril, patria Cthulhu, Azathoth, Nyarlathotep, Sub-Niggurath či Yog-Sothoth. Objavujú sa vo viacerých jeho poviedkach a vystupujú ako zlé božské entity, ktoré sú voči človeku nepriateľské.

Zaujímavým prvkom bolo vytvorenie fiktívneho grimoáru s názvom Necronomicon, ktorý mal napísať šialený Arab Abdul Alhazred. Lovecraft na toto dielo vo svojich poviedkach viackrát odkazuje a mnoho jeho fanúšikov si myslelo, že ide o skutočný arabský spis. Sám Lovecraft ale nikdy nezastieral, že Necronomicon je len výtvorom jeho fantázie.

Vytvoril mu však takú prepracovanú históriu, že mnohí čitatelia ho neúspešne zháňali v rôznych knižniciach a obchodoch. Lovecraft si meno Abdul Alhazred vymyslel už v detstve ako svoj arabský pseudonym (pretože veľmi miloval orientálnu zbierku Tisíc a jedna noc).

Lovecraftove diela sú veľmi pesimistické, mrazivé a depresívne. Sú plné desivej atmosféry s brilantne navodenými pocitmi hrôzy, ktorá presahuje ľudské chápanie. Lovecraft tiež majstrovsky dokázal navodiť existenciálnu úzkosť a hrôzu z vesmírnej prázdnoty.

Jeho diela do istej miery vystihuje aj tento Lovecraftov výrok: „Najstaršou a najsilnejšou emóciou ľudstva je strach. A najstarším a najsilnejším strachom je strach z neznáma.“

Napísal tiež pozoruhodný cyklus, ktorý bol inšpirovaný jeho snami. V ňom kombinuje prvky fantasy a hororu. Vyvrcholením týchto snáh bola výborná novela The Dream-Quest of Unknown Kadath. Inšpiráciou Lovecrafotvi boli okrem vlastných snov aj prózy Lorda Dunsanyho.

Osobnosť

Lovecraft bol veľmi utiahnutý človek. Bol mimoriadne nesmelý a silný introvert, ktorý tie najbližšie priateľské vzťahy nadviazal najmä prostredníctvom korešpondencie (bol vášnivým pisateľom listov). Jeho znalosti boli neuveriteľne široké a išlo o ohromne sčítaného intelektuála.

Bol tiež extrémne sebakritický a o svojej tvorbe žiadnu vysokú mienku nemal. Jeho poviedky boli podľa neho brakom a nevydarenými pokusmi (mnohé z nich ani neponúkol časopisom). Za svoju najvydarenejšiu prácu považoval skvelé sci-fi The Colour Out of Space.

Nepríjemnou stránkou jeho osobnosti bol jeho silný rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus a homofóbia. Vo svojich listoch, ale aj poviedkach sa o príslušníkoch iných rás vyjadroval ako o zdegenerovaných hordách a pod-ľuďoch.

Hovorí sa však, že ku koncu života tieto názory prehodnotil a veľmi sa za ne hanbil. Vzhľadom na jeho očividný rasizmus je ale viac než pozoruhodné, že si za manželku vzal Soniu Greene, pôvodom ukrajinskú židovku.

Sám Lovecraft bol pravdepodobne asexuál a nemal žiadny záujem o intímny styk. Do Sonie sa ale zamiloval a presťahoval sa s ňou do New Yorku. Tento pobyt však pre Lovecrafta nebol šťastný, Soniin obchod s klobúkmi navyše čoskoro skrachoval a ona začala mať zdravotné problémy.

Po dvoch rokoch sa pár napokon priateľsky rozišiel a Lovecraft sa vrátil do milovaného Providence. V roku 1936 mu bola diagnostikovaná rakovina čriev a Brightova choroba. Lovecraftovi bolo jasné, že jeho dni sú spočítané, ale jeho prístup k smrti bol pokojný a odovzdaný.

Vzhľadom na svoju celoživotnú vedeckú povahu si dokonca viedol aj denník, do ktorého si zapisoval svoje pocity. Zaujímalo ho totiž, ako sa človek cíti až do tesného okamihu pred smrťou. Zomrel v neustálych bolestiach 15. marca 1937. Mal 46 rokov.

Odkaz

Dielo H. P. Lovecrafta sa však nestratilo. Vďaka jeho dobrým priateľom sa mu dostalo patričného docenenia a okruh fanúšikov jeho diel sa stále rozširoval. Postupom času sa Lovecraft stal kultovým hororovým autorom a jedným z najlepších spisovateľov tohto žánru. Dnes je prakticky nemožné predstaviť si podobu hororu bez jeho vplyvu.

K jeho odkazu sa hlásia či hlásili takí rôznorodí autori a režiséri, ako Neil Gaiman, Jorge Luis Borges, Graham Harman, Thomas Ligotti, Guillermo del Toro či John Carpenter. Veľkú odozvu našli Lovecraftove diela aj v sfére videohier (Quake, Fallout), hudby či komiksu.

Na filmovom poli síce nevzniklo príliš veľa kvalitných lovecraftovských adaptácií, ale fanúšikom môžeme odporučiť horory, ako The Void, Vec, Votrelec či V zajatí šialenstva. Nedávno tiež vznikla moderná adaptácia Lovecraftovej poviedky The Colour Out of Space s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe.