9. Poprosil som zamestnanca letiska, či by mohol trochu urýchliť kontrolu príručnej batožiny, lebo mi ujde let. Zjavne zlá otázka. Zrazu som bol podozrivý a pán začal vyťahovať jednu vec za druhou: „Čo je toto?“ – „Baterka.“ – „A toto?“ – „Pilník na nechty.“ – „Toto?“ – „Bezdrôtová nabíjačka.“ Lietadlo som nestihol.
10. S kamarátom sme na hotelovej izbe hrali „zem je láva“. Skočil som zo postele na stoličku, ktorá nevydržala váhu dospelého muža. Stoličku som preplatil, ale vymyslieť menej trápnu verziu tejto historky, ktorú som mohol odprezentovať zamestnancovi hotela… to bolo asi to najťažšie.
11. Pri objednávaní letenky som si pomýlila a.m. a p.m. Myslela som si, že letím na obed o 12:15, ale keď som dorazila na letisko o polnoci, bolo už dávno po všetkom. Lietadlo bolo fuč. A spolu s ním aj moja dôvera v anglické skratky.
12. Pomýlil som si čas príletu s časom odletu. Keď sme si to uvedomili, bolo už neskoro – a priateľka musela ísť ďalšie ráno do školy. Výsledok? Šesťhodinová jazda autom úplne zbytočne. A ja som sa celú cestu bál, že zomriem. Nie haváriou – ale jej pohľadom.
13. Na výletnej lodi som sa spýtal zamestnankyne, či potrebujem pas na výstup v prístave. Povedala, že nie, tak som ho nechal v kajute. Zabudla však dodať, že ho budem potrebovať na nástup späť.
14. Išla som na krátky výlet z Nemecka do Británie a až po príchode som zistila, že tam používajú iné zásuvky. S peniazmi na dne a letenkou len v mobile som celú cestu prežila s polonabitou powerbankou a vierou, že to nejako vyjde. Vyšlo.
15. Na letisku som zo srandy poznamenala, že môj kufor asi vybuchne, lebo je taký plný. Ako moslimka v hidžábe som tým, samozrejme, nikoho nepobavila. Ale zato som veľmi rýchlo spoznala nových „priateľov“ z letiskovej polície.
16. Zmeškal som let, lebo som sa zastavil na Big Mac. Čo to celé ešte vylepšilo? Kamarát, s ktorým som cestoval, pokojne nastúpil do lietadla a ani mi nedal vedieť.
