V kolobehu kresťanského liturgického roka existuje len málo dní, ktoré by mali takú silnú symboliku a hlboký duchovný náboj ako Popolcová streda. Tento deň, ktorý je v ľudovej kultúre vnímaný ako definitívna bodka za bujarým fašiangovým obdobím, predstavuje pre veriacich bránu do štyridsaťdňového pôstu pred najväčšími kresťanskými sviatkami – Veľkou nocou. Je to čas zastavenia sa, kedy vonkajší hluk ustupuje vnútornému dialógu a kedy si človek pripomína svoju pominuteľnosť.
Korene Popolcovej stredy siahajú hlboko do staroveku. Sypanie si popola na hlavu ako symbol pokánia, smútku a pokory pred Bohom poznali už starozákonní Židia. V ranej kresťanskej cirkvi bolo toto gesto spočiatku vyhradené pre verejných hriešnikov, ktorí začínali svoje obdobie pokánia. Postupom času sa však táto prax rozšírila na celú komunitu veriacich.
Oficiálne zavedenie Popolcovej stredy do liturgického kalendára sa pripisuje pápežovi Gregorovi Veľkému v 6. storočí. Definitívny názov Dies Cinerum (Deň popola) sa však ustálil až v 11. storočí. Výpočet termínu je pohyblivý a závisí od dátumu Veľkej noci. Popolcová streda pripadá vždy na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou (keďže do pôstu sa nezapočítavajú nedele).
Symbolika popola
Ústredným rituálom tohto dňa je značenie popolom, nazývané aj popolcovanie. Kňaz počas svätej omše robí veriacim popolom znak kríža na čelo. Popol, ktorý sa na tento účel používa, nie je náhodný – získava sa spálením ratolestí (bahniatok) požehnaných na Kvetnú nedeľu predchádzajúceho roka.
Tento rituál sprevádzajú slová: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš,“ alebo „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Popol tu vystupuje ako dvojznačný symbol. Na jednej strane pripomína ľudskú krehkosť a smrť, na strane druhej je symbolom očisty. Tak ako popol v minulosti slúžil ako čistiaci prostriedok, aj tento duchovný popol má symbolizovať túžbu človeka očistiť svoje vnútro od nánosov sebectva.
Prísny pôst: Disciplína tela aj ducha
Popolcovú stredu zastávajú predovšetkým veriaci katolíckej cirkvi latinského obradu, no význam mu pripisujú aj luteráni, anglikáni či metodisti. V katolíckej cirkvi ide o jeden z dvoch dní v roku (spolu s Veľkým piatkom), kedy platí prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitých pokrmov.
Prísny pôst znamená, že veriaci sa môžu len raz za deň dosýta najesť a dvakrát trochu posilniť. Zdržiavanie sa mäsa platí pre všetkých od 14. roku života. Cieľom však nie je len „diéta“ či hladovanie, ale dobrovoľné zrieknutie sa niečoho príjemného v prospech solidarity s chudobnými a posilnenia vôle.
Popolcová streda na Slovensku
Na Slovensku sa Popolcová streda v ľudovej reči nazýva aj Škaredá streda alebo Popolec. Historicky bola u nás vnímaná ako prísna deliaca čiara. Ešte v utorok o polnoci sa v dedinách konal rituál „pochovávania basy“, ktorý symbolicky ukončil tanec a zábavu.
Naše staré mamy v tento deň drhli všetky hrnce popolom a lúhom, aby v nich nezostala ani stopa po živočíšnom tuku z fašiangových šišiek či klobás. Strava sa zmenila na jednoduché múčne jedlá, kaše, sušené ovocie alebo ryby. V mnohých regiónoch Slovenska sa dodnes zachoval zvyk návštevy kostola aj u tých, ktorí počas roka bohoslužby navštevujú menej pravidelne, pretože „popolec“ vnímame ako hlboko zakorenenú tradíciu národnej kultúry.
Duchovný rozmer v 21. storočí
V dnešnej rýchlej dobe nadobúda Popolcová streda nový význam. Pre mnohých ľudí, nielen striktne veriacich, sa stáva impulzom k tzv. digitálnemu pôstu alebo k zrieknutiu sa konzumného spôsobu života. Je to výzva k skromnosti, k lepším vzťahom a k vnútornej hygiene.
Popolcová streda nás učí, že ak chceme zažiť radosť z oslavy (Veľkej noci), musíme najprv prejsť procesom sebareflexie. Je to pozvanie vyjsť na púšť svojho vnútra, postaviť sa pravde o svojich slabostiach a s pokorou začať odznova.
