Odchod na dôchodok
Angažovanie v popravách nacistov Pierrepointovi prinieslo podporu verejnosti, ale aj odsudky a urážky. Niektorí bádatelia tvrdia, že zlomom v jeho kariére bola poprava Jamesa Corbitta, ktorý zabil svoju milenku Elizu Woods. Pierrepoint Corbitta poznal, keďže bol častým návštevníkom jeho malej krčmy. Jeho poprava údajne Pierrepointom silno otriasla.
Nie je však pravdou, že by po nej svoju prácu zanechal, to sa stalo až o šesť rokov neskôr, a to v roku 1956. Oficiálnym dôvodom bolo, že nedostal za svoju prácu adekvátne finančné ohodnotenie, ale s veľkou pravdepodobnosťou za jeho rozhodnutím stál aj jeho názor na trest smrti. Ten sa počas rokov výrazne zmenil a Pierrepoint došiel k záveru, že poprava v skutočnosti nič nerieši.
V roku 1974 vydal svoje pamäti. Spolu s manželkou prevádzkovali svoju krčmu až do 60. rokov, keď obaja odišli do dôchodku. Albert Pierrepoint zomrel 10. júla 1992 vo veku 87 rokov.
Odporúčame prečítať:
Slováci vo vtipnej dokresľovačke ukázali, ako si predstavujú ideálny relax
Názory na trest smrti
Nie je úplne jasné, aký bol Pierrepointov postoj k samotnému trestu smrti, keďže sa zrejme v priebehu rokov menil. Pierrepoint sám plne dôveroval súdom a polícii a popravy jednoducho považoval za súčasť svojej práce. Aby ich dokázal vykonávať, musel sa úplne emocionálne odpútať od odsúdencov. Podľa všetkého na počiatku a vrchole svojej kariéry veril, že trest smrti má zmysel a môže mať odstrašujúci účinok pre ďalších kriminálnikov.
Neskôr ale tieto názory zmenil a vo svojej autobiografii napísal: „Neurobil som absolútne nič, aby som zabránil jedinej ďalšej vražde“. Dodal, že voči svojej práci začal pociťovať odpor. Zbavoval totiž ľudí života úplne chladne a bez emócií, pričom tí zločinci mali aspoň nejaký motív.
Pierrepointove postoje a skúsenosti zrejme dobre odráža jeho nasledovný výrok: „Plody skúsenosti z mojej práce sú trpké. Trest smrti nie je z môjho pohľadu nič iné než obyčajný akt pomsty.“ Hoci Pierrepointa často prezývali „posledný kat“, v skutočnosti posledným nebol.
Vo Veľkej Británii sa totiž popravy uskutočňovali až do roku 1964. Následne bol najvyšší trest za vraždu zrušený v roku 1965 a úplne zrušený v roku 1969.
Odraz v kultúre
Život Alberta Pierrepointa sa stal námetom aj pre biografickú drámu Pierrepoint z roku 2005. Známeho kata si v nej zahral brilantný Timothy Spall. Okrem toho mu bolo venovaných aj niekoľko kníh či televíznych dokumentov.
