Popravoval nacistických zločincov, na trest smrti ale neveril. Aký bol príbeh posledného kata?

Albert Pierrepoint vošiel do dejín ako profesionál, ktorý popravil tých najhorších zločincov.

Zdroj: © Profimedia

Trest smrti je mimoriadne citlivá téma. Väčšina sveta ho úplne zrušila, ale stále sa vykonáva napríklad v Spojených štátoch či moslimských krajinách. Zástancovia tvrdia, že ide o adekvátny trest za brutálne zločiny, odporcovia argumentujú, že ide o neľudský a nehumánny trest. Pomerne málo pozornosti sa ale venuje ľuďom, ktorí popravy musia priamo vykonať, a to samotným katom.

Medzi tých najznámejších patrí bezpochyby Albert Pierrepoint. Anglický kat počas svojej 25-ročnej kariéry popravil približne 450 až 600 ľudí, medzi ktorými boli aj tí najhorší nacistickí zločinci. Aký bol jeho príbeh? Na to sa pozrieme v tomto článku.

Keď vyrastiem, chcem byť katom!

Albert Pierrepoint sa narodil 30. marca 1905. Povolanie kata vykonával aj jeho otec Henry Pierrepoint a strýko Thomas William Pierrepoint. Albert tak mal už ako 11-ročný chlapec jasnú predstavu o svojom povolaní.

Do slohovej práce v škole napísal, že chce byť katom a byť ešte lepším ako jeho otec a strýko. Ako asistent pri popravách nastúpil v roku 1931. Najprv absolvoval niekoľkodňový tréning a formálne bol prijatý v roku 1932.

Profimedia (https://www.profimedia.sk/editorial?blob=mag.UUs~sp.pierrepoint&mp_sed=20102390&rpp=420)

Pierrepoint ukázal pre túto prácu talent a počas niekoľkých rokov sa dokázal vypracovať na hlavného kata. Bol zástancom toho, aby boli zločinci obesení rýchlo a bez zbytočného trápenia. Pierrepoint tak venoval mnoho času výpočtom, v ktorých zohľadňoval váhu odsúdencov a dĺžku lana. Chcel, aby okamžite došlo k zlomeniu väzov, a aby sa popravení nemuseli bolestivo dusiť niekoľko minút.

Dával si tiež záležať, aby celý proces prebehol čo najrýchlejšie. Jednu popravu dokázal zrealizovať za sedem sekúnd, čím prekonal rekord aj svojho otca. Tento prístup k popravám mu zaistil uznanie kolegov a Pierrepoint bol často oslovovaný rôznymi väznicami po celej Veľkej Británii.

Cenili si ho ako veľkého profesionála, ktorý k odsúdeným zločincom nepristupoval s nenávisťou. Naopak, stále v nich videl ľudské bytosti a snažil sa o to, aby netrpeli.

Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Albert_Pierrepoint#/media/File:Albert_Pierrepoint,_English_hangman.jpg)

Kat vojnových zločincov

Pierrepoint však vedel, že jeho práca je mimoriadne citlivá, a preto sa o nej ľuďom nezmieňoval. Navonok vystupoval ako vedúci útulnej krčmičky, ktorú prevádzkoval so svojou manželkou Annie Fletcher.

Napokon ho ale prezradilo jeho angažovanie sa na popravách nacistických zločincov po skončení druhej svetovej vojny. Tieto procesy a následné popravy boli ostro sledované novinármi aj verejnosťou a meno Pierrepointa ako hlavného kata sa objavilo v niekoľkých novinách.

Medzi vojnovými zločincami, ktorých Pierrepoint popravil, bol napríklad Josef Kramer, veliteľ koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim a tábora Bergen Belsen, či dozorkyňa SS Irma Grese. Obaja sa vyžívali v sadistickom mučení a vraždení väzňov, čo im vyslúžilo prezývky „Hyena Osvienčimu“ (Grese) a „Beštia z Belsenu“ (Kramer).

Profimedia (https://www.profimedia.sk/editorial?blob=mag.UUs~sp.irma%20grese&mp_sed=64417288&rpp=420)

Pierrepoint popravil aj britského nacistu Johna Ameryho, ktorý bol po vojne odsúdený za velezradu, či britského nacistického propagandistu Williama Joyca. Aj napriek tomu, že mal nezanedbateľné skúsenosti a dobré meno, Pierrepoint napokon nevykonal popravy nacistických vojnových zločincov, ktorí boli odsúdení počas Norimberského procesu.

Táto úloha pripadla Američanovi Johnovi C. Woodsovi. Ten bol ale ako kat relatívne neskúsený a jeho spôsob popráv bol podrobený pomerne veľkej kritike. Napríklad, odsúdený Wilhelm Keitel sa kvôli nesprávnej dĺžke lana dusil až 20 minút. V mnohých prípadoch sa navyše nepodarilo odsúdencom zlomiť väzy, a tak opäť dochádzalo k pomalému a bolestivému uduseniu.

Odchod na dôchodok

Angažovanie v popravách nacistov Pierrepointovi prinieslo podporu verejnosti, ale aj odsudky a urážky. Niektorí bádatelia tvrdia, že zlomom v jeho kariére bola poprava Jamesa Corbitta, ktorý zabil svoju milenku Elizu Woods. Pierrepoint Corbitta poznal, keďže bol častým návštevníkom jeho malej krčmy. Jeho poprava údajne Pierrepointom silno otriasla.

Nie je však pravdou, že by po nej svoju prácu zanechal, to sa stalo až o šesť rokov neskôr, a to v roku 1956. Oficiálnym dôvodom bolo, že nedostal za svoju prácu adekvátne finančné ohodnotenie, ale s veľkou pravdepodobnosťou za jeho rozhodnutím stál aj jeho názor na trest smrti. Ten sa počas rokov výrazne zmenil a Pierrepoint došiel k záveru, že poprava v skutočnosti nič nerieši.

V roku 1974 vydal svoje pamäti. Spolu s manželkou prevádzkovali svoju krčmu až do 60. rokov, keď obaja odišli do dôchodku. Albert Pierrepoint zomrel 10. júla 1992 vo veku 87 rokov.

Shutterstock (https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/gallows-559955251)

Názory na trest smrti

Nie je úplne jasné, aký bol Pierrepointov postoj k samotnému trestu smrti, keďže sa zrejme v priebehu rokov menil. Pierrepoint sám plne dôveroval súdom a polícii a popravy jednoducho považoval za súčasť svojej práce. Aby ich dokázal vykonávať, musel sa úplne emocionálne odpútať od odsúdencov. Podľa všetkého na počiatku a vrchole svojej kariéry veril, že trest smrti má zmysel a môže mať odstrašujúci účinok pre ďalších kriminálnikov.

Neskôr ale tieto názory zmenil a vo svojej autobiografii napísal: „Neurobil som absolútne nič, aby som zabránil jedinej ďalšej vražde“. Dodal, že voči svojej práci začal pociťovať odpor. Zbavoval totiž ľudí života úplne chladne a bez emócií, pričom tí zločinci mali aspoň nejaký motív.

Lionsgate/IFC Films

Pierrepointove postoje a skúsenosti zrejme dobre odráža jeho nasledovný výrok: „Plody skúsenosti z mojej práce sú trpké. Trest smrti nie je z môjho pohľadu nič iné než obyčajný akt pomsty.“ Hoci Pierrepointa často prezývali „posledný kat“, v skutočnosti posledným nebol.

Vo Veľkej Británii sa totiž popravy uskutočňovali až do roku 1964. Následne bol najvyšší trest za vraždu zrušený v roku 1965 a úplne zrušený v roku 1969.

Odraz v kultúre

Život Alberta Pierrepointa sa stal námetom aj pre biografickú drámu Pierrepoint z roku 2005. Známeho kata si v nej zahral brilantný Timothy Spall. Okrem toho mu bolo venovaných aj niekoľko kníh či televíznych dokumentov.

Reagujte!
Grr Grr
1
Grr
Fuuj Fuuj
2
Fuuj
Fňuk Fňuk
1
Fňuk
Jeej Jeej
0
Jeej
Uups Uups
0
Uups
Haha Haha
2
Haha
Woow Woow
33
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
10 výborných hororových komédií, ktoré sú naozaj napínavé, mrazivé a strašidelné

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME