Existujú miesta, kde sa za slovenskou kultúrou nemusíš vybrať len na Slovensku. Môžeš prekročiť hranice a zamieriť napríklad do srbskej Vojvodiny. Práve tam dodnes žije komunita, ktorá si chráni náš jazyk, zvyky aj ľudové dedičstvo.
My sme navštívili Báčsky Petrovec počas jedného z najvýznamnejších podujatí tamojších Slovákov. Slovenské piesne, remeslá a domáce špeciality nám ukázali, že tradície niekedy najvytrvalejšie prežívajú stovky kilometrov od svojej pôvodnej domoviny.
Kúsok Slovenska uprostred srbskej Vojvodiny
Báčsky Petrovec sa často označuje za kultúrne centrum vojvodinských Slovákov. Keď sa prejdeš jeho ulicami, toto pomenovanie začne dávať zmysel veľmi rýchlo. Slovenčinu počuješ v bežných rozhovoroch, nájdeš ju v nápisoch na budovách a patrí aj do miestnych škôl.
V srbskej Vojvodine totiž žije početná slovenská komunita. Jej členovia sa aj po generáciách hrdo hlásia k pôvodu svojich predkov. Deti sa môžu vzdelávať po slovensky na základných aj stredných školách. Fungujú tu tiež slovenské kultúrne inštitúcie, médiá, vydavateľstvá, spolky a divadelné súbory.
Miestna slovenčina nemusí vždy kopírovať všetky pravidlá, ktoré poznáme zo školy. Zachovala si však staršie výrazy, osobitý prízvuk a najmä silné spojenie s každodenným životom komunity. To, čo doma niekedy považujeme za prežitok, tu stále pôsobí prirodzene. Kroj nie je iba kostým do vitríny a ľudová pieseň nie je povinnou jazdou na školskom vystúpení.
Slováci pritom nežijú iba v okolí Petrovca. Výrazné komunity nájdeš aj v Kovačici, Padine, Jánošíku, Selenči a ďalších obciach. Každá z nich si tradície uchováva vlastným spôsobom. Báčsky Petrovec však počas augusta spája krajanov z rôznych častí Srbska aj hostí zo Slovenska.
Prvé národné slávnosti Slovákov sa tu konali už v roku 1919. Po dlhšej prestávke ich obnovili v roku 1990. Od roku 2009 nesú špeciálny prívlastok, a to sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. Túto históriu približuje aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Trh, remeslá a kulen, ktorý sa na salámu iba podobá
Hlavná časť Slovenských národných slávností sa tento rok konala od 7. do 9. augusta 2026. Program však neznamenal iba niekoľko koncertov na námestí. Zahŕňal výstavy, besedy, konferencie, prezentácie kníh, stretnutia krajanov aj kultúrne vystúpenia. Počas víkendu sa Petrovec mení na živé miesto, v ktorom sa stále niečo deje.
Jednou z najvýraznejších častí je tradičný trh v centre mesta. Ráno okolo desiatej sa stánky ešte len otvárali a ulice pôsobili pokojne. Neskôr pribudli návštevníci aj vôňa jedla. Trhovníci z rôznych kútov Srbska sem priniesli remeselné výrobky, dekorácie aj chute typické pre vojvodinský vidiek.

Videli sme ukážky drevorezby aj ručne maľované predmety s ľudovými motívmi. Takéto výrobky nepôsobia ako náhodný suvenír z benzínky. Nesú rukopis konkrétneho človeka a často aj príbeh jeho rodiny.
Na správnom trhu, samozrejme, nesmie chýbať jedlo. Mnohé vojvodinské rodiny stále pestujú plodiny a chovajú domáce zvieratá. Domáce mäsové a syrové výrobky preto nie sú marketingovým trendom, ale prirodzenou súčasťou tunajšieho života. Navyše ide o chute, ktoré sú blízke aj slovenskej kuchyni.
Absolútnou dominantou okolia Petrovca je domáci kulen. Veľkosťou a hrúbkou pripomína skôr poriadnu salámu. Jeho štruktúra a výrazná korenistá chuť ho však posúvajú do celkom inej kategórie. Ak si z festivalu chceš odniesť jedlú spomienku, pri kulene sa oplatí zastaviť. Len si priprav miesto v taške. A aj v žalúdku.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane





















