Hnutie Sme rodina utrpelo v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 debakel. Strana, ktorá bola ešte donedávna súčasťou vládnej koalície, získala len 2,21 % hlasov a musela si zvyknúť na mimoparlamentné pôsobenie. Svoj politický boj však nezdáva. Predseda hnutia Boris Kollár v rozhovore pre Postoj prezradil, že intenzívne pracuje na tom, aby sa Sme rodina opäť vrátila do Národnej rady.
Kollár sa vyjadril k mnohým aspektom súčasného smerovania Slovenska, pričom nešetril kritikou. Zaujímavé sú jeho slová o hľadaní potenciálnych spojencov, ale aj tie týkajúce sa ľudí, ktorých považuje za nebezpečných pre krajinu.
Kollár verzus Kollár
Asi každý postrehol, že svoje miesto na slovenskej politickej scéne si pokúša obsadiť aj ďalší Kollár – Zoroslav. Napriek rovnakému priezvisku medzi Borisom a Zoroslavom nepanujú žiadne družné vzťahy. Práve naopak – títo dvaja sú otvorení politickí nepriatelia.
Dôkazom sú videá, ktoré pred poslednými parlamentnými voľbami zverejnil Zoroslav. Venoval sa v nich škandálom viacerých slovenských politikov, pričom neobišiel ani Borisa Kollára. Vďaka nie veľmi ukážkovej minulosti mal Zoroslav dostatok výdatného materiálu pre svoju kampaň, ktorá mohla prispieť k volebnému neúspechu hnutia Sme rodina.
Boris Kollár v rozhovore pre Postoj potvrdil, že medzi ním a Zoroslavom Kollárom je skutočné nepriateľstvo. Zoroslava nazval niekým, kto bol „dvakrát odsúdený za korupciu a založil si stranu len z pomsty“. Zároveň uviedol, že antikampaň bola koordinovaná so stranou Hlas. Uštipačne podotkol, že keď si stranu mohol založiť niekto ako Zoroslav, možno si ju raz bude môcť založiť aj Mikuláš Černák. Len sa musí dostať z väzenia.
Noví spojenci
Po neúspechu vo voľbách v roku 2023 hnutie opustili viaceré jeho výrazné osobnosti ako Petra Krištúfková, Peter Pčolinský či Milan Krajniak. Kollár však svoj boj nevzdáva a hovorí, že strana má dostatok odborníkov – už čoskoro viacerých nových predstaví.
Medzi skloňovanými menami ľudí, ktorí by Sme rodina mohli posilniť, sa objavujú viaceré skutočne zaujímavé osoby. Kollár priznal, že svoj ekonomický program konzultuje s bývalým predsedom SaS Richardom Sulíkom. Považuje ho za odborníka, s ktorým zdieľa pohľad na viaceré ekonomické otázky.
Zaznela otázka, či by Sulík niekedy mohol do Kollárovho hnutia vstúpiť. „Nevylučujem to, ale táto otázka dnes ešte nie je na mieste, keďže Richard Sulík jasne deklaroval, že odchádza do Austrálie,“ povedal Kollár. Pripustil tiež, že Sulík sa neskôr môže pokúsiť opäť sa postaviť na čelo SaS alebo založiť novú stranu.
Napriek tomu, že Kollár a Sulík spolupracujú, ich pôsobenie v jednej strane momentálne nemá konkrétne kontúry. „Zatiaľ to pre nás nie je téma dňa,“ vysvetlil Kollár. Predseda Sme rodina okomentoval aj osobu Filipa Sulíka. Na rozdiel od jeho otca si jeho pôsobenie v hnutí predstaviť nevie. Nazval ho niekým, kto je „nezlučiteľný s našou stranou“ a politickú budúcnosť mu veští skôr v Republike či v strane Zoroslava Kollára.
Taraba ako šéf SNS
V rozhovore pre Postoj sa Boris Kollár vyjadril k vicepremiérovi a ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi. Povedal, že si váži jeho prácu a postoje. Napriek tomu si myslí, že ich cesty sa v jednej strane nestretnú.
Kollár totiž predpokladá, že Taraba sa bude usilovať stať sa novým predsedom SNS: „Myslím si, že Tomáš Taraba by bol najlepší predseda SNS, akého tá strana mohla mať, a pokojne by s ním vyrástla aj na desať percent. Ale to by Andrej Danko musel byť rozumný.“
Zdá sa, že Boris Kollár je schopný odpustiť toho skutočne veľa. Tarabovo pôsobenie v kritizovanej Ficovej vláde nepovažuje za problém, pretože Taraba si podľa neho len robí svoju prácu a nemá žiadne škandály. Otvorene dokonca pripustil, že by si koaličnú spoluprácu vedel predstaviť s Matovičom aj s Ficom.
Sme rodina na politickej scéne
Hnutie Sme rodina vzniklo v roku 2015 po tom, čo Boris Kollár prevzal vtedajšiu Stranu občanov Slovenska a pretransformoval ju na nový politický subjekt. Od svojho začiatku sa hnutie profilovalo ako neštandardná politická sila, ktorá sa snažila vymedziť voči tradičným politikom a straníckym štruktúram. Hlavným pilierom ich programu bola ochrana „tradičnej rodiny“ a silná sociálna podpora.
V parlamentných voľbách v roku 2016 sa hnutie úspešne dostalo do Národnej rady SR, kde pôsobilo ako konštruktívna opozícia. Výraznejší úspech zaznamenalo v roku 2020, keď sa stalo súčasťou vládnej koalície a Boris Kollár obsadil post predsedu parlamentu.
Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 hnutie stratilo dôveru voličov a neprekonalo päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Momentálne sa sústredí na to, aby vytvorilo presvedčivý program, vďaka ktorému v ďalších voľbách zvýši svoje šance na návrat do parlamentu.
