„Máš padáka!“ Znie to ako replika z filmu, ktorú dospelí počúvajú na dennom poriadku, no skutočná výpoveď je o čosi menej dramatická. Väčšina šéfov má plné ruky práce – či už ide o nekonečné porady, hrabanie sa v papieroch alebo plánovanie ďalšej dovolenky – a na vyhadzovanie zamestnancov im často nezostáva čas ani energia.
No aj tak sa občas stane, že niekoho nečakane pošlú preč. Na Reddite sa nedávno ľudia podelili o tie najabsurdnejšie dôvody, pre ktoré ich firmy vyhodili. Poďme sa na ne pozrieť – možno sa pri tom aj trochu pobavíš.
1. Pracoval som v rezorte, ktorý patril k lyžiarskemu stredisku. Deň sa vliekol neskutočne pomaly, tak som počas pracovnej doby vybehol von a postavil zo snehu obrovskú sochu škorpióna. Hostia boli nadšení. Môj manažér už menej.
2. Poslali ma domov, lebo som si raz kýchol – vraj si mám spraviť antigénový test. Bol negatívny. Na druhý deň som normálne nastúpil do práce, ešte som si ani poriadne nesadol a už mi šéf klopal na dvere. Vraj som porušil pandemické opatrenia. Vyrazil ma.
3. Na pohovore ma prijali hneď. Podpísal som zmluvu a išiel sa pozrieť k svojmu novému stolu. Cestou do mňa narazil sám šéf a spýtal sa: „A ty si kto?“ Vysvetlil som, že som nový zamestnanec. Tváril sa podráždene a oznámil mi, že žiadny nábor neprebiehal. V momente ma vyhodil – spolu s chlapíkom, ktorý ma prijal.
4. Môj vedúci neustále strácal môj pracovný rozvrh. Týždenne som mu ho nosil aj trikrát, ale zakaždým ho niekam založil, takže som dostával zmeny, ktoré sa mi kryli so školou. Nakoniec ma prepustili s odôvodnením, že sa na mňa nedá spoľahnúť a nikdy neprídem, keď mám službu. Dodnes nechápem, prečo.
5. Odpracoval som týždenne 60 až 70 hodín, no o zvýšení platu nechceli ani počuť. Vraj: „Načo tu toľko si? Rob ako ostatní 40 hodín a nebudeš potrebovať viac peňazí.“ Tak som začal chodiť len na 40 hodín. O pár týždňov ma zavolali na koberec – objem práce sa totiž v týchto hodinách nedal stihnúť. Výsledok? Výpoveď.
6. Odmietol som chodiť do práce o 20 minút skôr, keďže mi to nikto nechcel preplatiť. Bežne som prichádzal aspoň 10 minút pred začiatkom, ale to im nestačilo. Vedúca mi stroho oznámila: „Zajtra ti začína zmena o 12:00, takže ťa čakáme o 11:40.“ Prišiel som o 11:50 a okamžite som dostal výpoveď – vraj za meškanie.
7. Vedúci mi zakázal počas práce sedieť, aj keď na prevádzke nebolo ani jedného zákazníka. Vraj zamestnanec, čo stojí, pôsobí profesionálnejšie. Spýtala som sa ho, prečo teda on nesedí v kancelárii. Letela som na hodinu.
8. Namiesto do práce som musel ísť na pohotovosť. Na druhý deň som doniesol šéfovi potvrdenie, ale ten mi len pokrčil plecami: „To už nie je potrebné.“ Pozrel som sa smerom k môjmu stolu – sedel za ním niekto iný.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
