10. Dvadsať rokov sme boli najlepšie kamarátky, potom ma úplne odstrihla. Škrelo ma to. Po vyše roku som nabrala odvahu napísať jej manželovi, či náhodou nevie, čo sa vlastne stalo. Bol v šoku, že sa už nebavíme. Vraj mu tvrdila, že sa so mnou stretáva na pravidelnej báze.
11. Bol to patologický klamár. Jedného dňa si vymyslel, že zomiera. Úplne som sa zosypal. Plakal som, kričal, mesiac som chodil ako mátoha a takmer úplne som prestal jesť. Nič mu nebolo. Už je to dvadsať rokov, a hoci mu ostávalo „len pár mesiacov života“, stále nezomrel.
12. Prežil som príšernú autonehodu. Ledva ma pozliepali, týždeň som bol v kóme a mesiac na jednotke intenzívnej starostlivosti. Prišli ma pozrieť hádam všetci, on sa neukázal ani raz. Keď ma konečne pustili domov, musel som byť na vozíku. Neopýtal sa ma, ako sa mám, ani ako to zvládam, ale: „Dali ti tam nejaké super lieky, čo môžeme predať?“ Mal to byť vtip, no ja som sa nesmial.
13. Zistila som, že spala so všetkými mojimi frajermi. Počas toho, ako so mnou chodili. Raz som dokonca bola s nimi v tom istom byte, no zaspala som skôr ako oni. Povedala mi to jej ďalšia kamoška, ktorej sa týmto parádnym kúskom pochválila. Nie zdôverila. POCHVÁLILA.
14. Celé leto sa okolo mňa zakrádala, aby utajila fakt, že spáva s mojím umierajúcim otcom. Bola odo mňa o dosť staršia, takže vekový rozdiel nebol taký dramatický, ale mesiac pred jeho smrťou?! Nevedela som to vstrebať. Viackrát sa snažila vzkriesiť naše kamarátstvo, no ja sa jej už neviem pozrieť do očí.
15. Po rokoch som sa jej priznala, že som bisexuálka. Osočila ma, že som do nej určite zaľúbená (nebola som) a že som ju celý ten čas vlastne len potajomky špehovala. Neverila som vlastným ušiam.